RECENZE: Teenage Mutant Ninja Turtles - Návrat zmutovaných korytnačiek

Článek od: Marek Keram Barányi - 05.10.2011

Kto by ich nepoznal? Štvoricu zmutovaných korytnačiek pomenovaných po štyroch renesančných umelcoch, ktorých naučil zmutovaný potkan umeniu ninjutsu. V deväťdesiatych rokoch sme ich poznali vďaka animovanému seriálu, comicsom (plagátovým aj zošitovým) vydávaným Egmontom ČSFR, hraným filmom, a tí, ktorí mali šťastie, sa dostali k figúrkam s ohýbatelnými nohami a rukami. Dnešná generácia ich pozná vďaka novému animovanému seriálu, CGI filmu a hosťovaniu v sérii Usagi Yojimbo. Štvorica korytnačiek sa volá Leonardo, Raphael, Donatello a Michelangelo a ich senseiom je Splinter (v českej verzii Tříska). Prvýkrát sa objavili v roku 1984 v prvom čísle comicsu Teenage mutant ninja turtles. Za ich stvorenie sú zodpovední Kevin Eastman a Peter Laird. Táto dvojica stvorila nindža korytnačky ako paródiu na známe comicsy deväťdesiatych rokov: Daredevila, New Mutants, Cerebusa a Ronina Franka Millera. Požičali si peniaze, niečo priložili z vlastného vrecka a vydali prvé číslo pod svojou vlastnou značkou Mirage Studios.

Eastman a Laird vyrazili propagovať svoj comics na malý comiccon v meste Portsmouth. Šlo o čiernobielu publikáciu vytlačenú na lacnom novinovom papieri s limitovaným nákladom 3000 výtlačkov. Vďaka reklame v časopise Comic Buyer´s Guide si získali pozornosť čitateľov, a tým sa začala sláva korytnačiek. Prvú comicsovú sériu vystriedala druhá, nazvaná Tales of the teenage mutant ninja turles a v roku 1996 prebehli zelenáči k Image Comics. Laird však so sériou nebol spokojný, pretože narúšala kánon (a nepáčila sa mu), a tak sa pustil do vydávania štvrtej série so skráteným názvom TMNT. Po tridsiatich číslach bola ukončená a Eastman dostal miesto vydavatela magazínu Heavy Metal. V roku 2011 sa podarilo vydavatelstvu IDW Publishing zakúpiť práva na ďalšie dobrodružstvá zmutovaných korytnačiek.

Po prelistovaní niekolkými obálkami, ktoré sú súčasťou prvého čísla, sa dostávame k jadru veci. K West Side story, v ktorej ľudský gang vedený zmutovaným kocúrom menom Old Hob, bojuje proti zmutovanému potkanovi, Splinterovi, a jeho trom žiakom, Leonardovi, Donatellovi a Michelangelovi. Boj je jednostranný a banda obyčajných ľudí je behom niekoľkých minút porazená. Katany, palica bo, nunčaky a kopance do rozkroku sú jednoducho veci, proti ktorým niet obrany. Teraz sa asi pýtate: „Nemali by tie korytnačky byť štyri?“ Mali. Raphael, ktorého oblúbenými zbraňami je dvojica dýk Sai, opustil svojho senseia a bratov. Jeho domovom sa stala ulica a najnovším hobby je hrabanie sa v koši s hľadaním ostatkov jedla. Ale pred osemnástimi mesiacmi bolo všetko inak. Nejestvoval žiaden Splinter, ani do rozkrokov kopajúce zmutované korytnačky. Jestvovala iba štvorica korytnačiek a potkan, ktorí patrili spoločnosti Stock Gen Research, venujúcej sa biovýrobe dobytka pre hladujúce krajiny tretieho sveta. V skutočnosti má pod palcom spoločnosť doktor Stockman, a ten sa zodpovedá generálovi Krangovi. A toho zaujímajú hľadujúce krajiny asi tak veľmi, ako mňa zaujíma, kto bude novou Česko-Slovenskou Superstar.

Musím povedať, že toto prvé číslo ma veľmi príjemne prekvapilo. Ide o pekné spojenie starého a nového. Jedna časť príbehu sa zaoberá súčasnosťou a problému, ktorému hlavné postavy musia čeliť. Tá druhá je zameraná na minulosť korytnačiek, Splintera a ich mutáciu. Vďaka tomu je tento comics pre staršiu generáciu (ktorí vedia o čo ide), ako aj pre mladšiu (ktorí nevedia o čo ide). Mne, ako členovi staršej generácie, zaplesalo srdce pri pohlade na Splintera, jeho žiakov a April O´Neilovú (žiadna reportérka, ale obyčajná laboratórna asistentka). Nehovoriac o budúcom milovníkovi športového vybavenia a masiek, Casey Jonesovi, mutagéne a Krangovi. Shredder (v českej verzii Trhač) sa zatiaľ nekoná a ani mi nijako nechýba. Postáv bolo v prvom čísle viac než dosť a prihadzovať ďalšie by bolo veľmi hlúpe. Našťastie si to scenárista Tom Waltz, s výpomocou Kevina Eastmana včas uvedomil a sústredili sa iba na to podstatné.

Pokiaľ ide o Eastmana, tak ten mal poslednýkrát dočinenia s nindža korytnačkami v roku 1996, keď so Simonom Bisleym splodili štvordielnu a legendárnu mini sériu, Bodycount. A keď sa mu ozvali kamoši z IDW, či by nechcel nakresliť pár alternatívnych obálok, s radosťou súhlasil. O kresbu sa postaral Dan Duncan (CBGB, Music Box), absolvent Školy Joea Kuberta. Zatiaľ sa veľmi nepreslávil, ale mám pocit, že vďaka TMNT dostane šancu pracovať aj na iných a známejších tituloch. Dokázal, že na to jednoznačne má.

Tento comics je návratom ku koreňom, ako sa patrí. Žiadne Cowabunga, žiadne Turtle Power, žiadne farebné masky a písmená označujúce korytnačky, žiadny Shredder, Bebop, Rocksteady a Dimenzia X. Iba to najlepšie z pôvodnej, dospelej comicsovej série (mínus zabíjanie). Pre starých aj mladých, comics pozitívnych, ktorí si uvedomujú, že jestvujú aj iní hrdinovia ako Spiderman, Superman a Batman. Hrdinovia v pancieroch.

Galerie zde

Přidat komentář