FILM: Cesta (The Road)

Aktuálnosť českých a slovenských distribútorov už dlhšiu dobu patrí k typickému domácemu folklóru. Ak sa v českých kinách objavila Cesta s niekoľko mesačným omeškaním po svojej európskej premiére, na Slovensko sa dostáva až tento mesiac (neverte IMDB, kde uvádzajú 11. marec, ehm). Nehovoriac o tom, že v Čechách bola distribuovaná spoločnosťou Palace Pictures a na Slovensku spoločnosťou... Palace Pictures!

Za malé pozitívum, môžeme považovať súbežné vydanie slovenského prekladu predlohy, ale osobne si myslím, že predajnosť knihy ocenenej Pulitzerovou cenou nejaká adaptácia zásadne neovplyvní. Aspoň že knižka stojí podstatne menej ako české vydanie (ktoré je mimochodom v kníhkupectvách už vyše roka). Ale poďme k podstate tejto recenzie, samotnému filmu.

NIEČO sa stalo a svet sa zmenil na nie práve príjemné miesto. Otec so synom putujú spustnutou krajinou na juh. Keď už pre nič iné tak preto, lebo každá cesta by mala mať cieľ...

Režisér pochmúrneho Proposition mal (aj vďaka už odskúšanej spolupráce s legendárnym hudobníkom Nickom Caveom) všetky predpoklady na spracovanie postapokalyptickej témy s mccarthyovským westernovým nádychom. A zvládol to. Otázkou ostáva, či to stačí.

Málokedy sa stáva, že kritizujem film za to, že rozpráva obrazom – veď to je základ filmového umenia, ale tentoraz som cítil nevyužitý monológový potenciál knihy, ktorá je plná úvah a pochybností. Dialógy nemajú stručnú výpovednosť McCarthyho štýlu a vnútorný hlas otca je obmedzený na minimum. Je to škoda, veď si stačí spomenúť na oscarové prekvapenie Táto krajina nie je pre starých, ktorého presah stojí práve na mentorstve starého šerifa („A potom?“ „Potom som sa zobudil.“) Navyše, keď sa na scéne objaví Robert Duvall, svojim talentom ešte zvýrazní, že zvyšku filmu čosi chýba.

Tvorcovia sa akoby spoliehali na silu predlohy a výsledok ich snaženia tak ostáva akýsi obyčajný, bez výnimočných nápadov či scén. Pri zrovnaní s podobne ladeným Stalkerom (z roku 1979!) dostáva Cesta potupnú porážku na plnej čiare. Možno si poviete, že pri takomto porovnaní by prehrala väčšina produkcie svetovej kinematografie... Čo sa týka originálnosti prístupu, ale aj myšlienkového presahu je však na tom lepšie napríklad aj horor 28 dní potom.

Moja kritika vychádza predovšetkým z nevyužitého potenciálu, ktorý si bez znalosti knihy možno až tak neuvedomíte. Čo si však všimnete, a čo narúša atmosféru, sú pomiestne počítačové triky a sem tam nie práve uveriteľné kulisy. Pri popcornovom (ale inak veľmi podobnom) Som legenda prepáčite očividnú digitálnosť trikov, v takto minimalistickom filme s triviálnym príbehom má však každá drobnosť veľkú dôležitosť. A opäť možno skonštatovať, že (režisérsky zostrih) Legendy má omnoho viac posolstva...

Cesta neprišla na plátna v najlepšej dobe. Vďaka svojmu sci-fi hororovému pozadiu ponúka priveľa zrovnávania (ešte tu máme napríklad Podivní či Kniha prežitia) a aj pre svoju jednoduchosť nedokáže ustáť takýto súboj len argumentom „som vážny film, ktorý nemá zabávať, ale dojímať“.

Rutinne zvládnutá adaptácia, ktorá pre svet filmu ani zďaleka neznamená toľko ako predloha pre svet literatúry. Nie je to však zlý film. Len nie je výnimočný.

Hodnotenie: 60%

Pechyho recenzia

The Road
USA, 2009, 113 min
Réžia: John Hillcoat
Hrajú: Viggo Mortensen, Kodi Smit - McPhee, Charlize Theron, Robert Duvall, Guy Pearce