FILM: Zoohoror alebo Zvieracie monštrá vo filme

Žraloky, hady, netopiere, pavúky, krokodíly a im podobné beštie sa už niekoľkokrát pričinili o zníženie hustoty ľudskej populácie. Napriek zjavnej vzájomnej nevraživosti tieto obludy pravidelne kriesime a nechávame ich robiť svoju krvavú robotu. Čo už s nimi, keď brutálne zabíjanie im ide zo všetkého najlepšie.

Zlaté obdobie zoohororov odpálené Čeľusťami je už zrejme nenávratne preč. Ľudstvo intelektuálne podrástlo a odsúdilo túto zábavu na poličky videopožičovien s označením B. Lenže, v určitých intervaloch sa vždycky objaví nejaký zanietenec očarený týmto žánrom, ktorý má tie správne kontakty na správnom mieste, a tak horory s vraždiacimi zvieratkami stále prežívajú.

Samozrejme, úspechu klasických béčkok, pomáhajú aj „rodinné“ hity typu Jurský Park, Godzilla či King Kong, ale o tých teraz reč nebude. Rovnako sa vyhneme označeniu monsterhoror, aby sme vylúčili vplyvy Votrelca či Predátora. Zameriame sa skrátka na žánrovo čisté zookillovačky.

Nový začiatok

Ak si odmyslíme trilógiu Zachráňte Willyho! :-) (a svojskú humorno-hororovú tetralógiu Chvenie o obrých mäsožravých červoch) tak modernú éru zoohororov naštartovala Anakonda. Horor, ktorý na pekných pár rokov dopredu definoval výraz „veľkorozpočtové béčko“. Pekné triky, známi (ale nie drahí) herci, stupídny scenár – to sú všetko ingrediencie, ktoré dodnes využívajú producenti ako záruku úspechu. John Voight čoby záporák potešil, Jennifer Lopez príjemne skrášľovala, ale hlavnú iniciatívu prebral had, s ktorým sa trikári naozaj pohrali. Anakonda bola nádherná a nikomu nevadilo, že v skutočnosti by sa na súši hýbala trochu inak. Vo filme však chýbalo odľahčenie a tak nemalo čo zakryť béčkový scenár. Tak či tak, film u divákov uspel a pripravil pôdu pre ďalšie obludy.

V tom istom roku na nás zaútočil aj trochu menší ale o to atmosferickejší horor Mimic. A rozhodne možno hovoriť o slušnom naštartovaní kariéry Guillerma del Tora. Zmutovaný hmyz v metre má svoj šarm a charizmu, rovnako ako aj ich ľudskí protivníci Charles S. Dutton a Mira Sorvino.

O rok neskôr vrátil žánru lesk megaloman Stephen Sommers. Urobil to zo všetkou parádou – ako za starých čias. Zobral niekoľko letmo známych tvári, napísal scenár plný odľahčujúcich hlášok a akcie, a jedna z najveľkolepejších killovačiek s nahnevaným zvieratkom sa mohla začať. Mimochodom to zvieratko je podľa distribútorov Chobotnica. Zlepenec Titaniku a Votrelcov svojou prostoduchosťou a krvavosťou zabodoval a režiséra odsunul do áčkových vôd k Múmii. Treat Williams, si tu zahral (ultra cool) životnú rolu, Famke Janssen tiež urobila krok k úlohe v X-menoch a skľadateľ Jerry Goldsmith ukázal kolegom, že sa nemajú báť ísť do podobných projektov. Všetci zúčastnení tak boli na výslní, ale na samotný film sa akosi zanevrelo, a aj napriek tomu, že koniec naznačoval pokračovanie, sa už nenašiel nikto, kto by obludu vzkriesil.

Žáner sa slušne rozbehol a voda mala u divákovu úspech, tak prečo sa hnať na súš. Renny Harlin nutne potreboval úspešný film, a tak naplno využil svoje nadšenie pre béčkový žáner. Zobral charizmatických hercov, zavrel ich na výskumnej stanice a bol by v tom čert, keby bolo s tými žralokmi všetko v poriadku... Útok z hlbín sa nehrá na nič vážne, čo dokazujú aj nedokonalé triky a skvelý LL Cool J v úlohe kuchára, ktorý neprestajne odľahčuje atmosféru. Oklamať inteligentného žraloka je teda možné, ak máte so sebou vedca ženského pohlavia so správnu veľkosťou podprsenky, drsného chlapíka, ktorý by svojím saltom vo vode pomýlil aj torpédo a samozrejme jednu hviezdu vo vedľajšej úlohe. Samuel L. Jackson spravil filmu reklamu a zahral si v jednej z najlepších zoohorových scén.

Netopiere išli právom rovno na DVD, rozhodne si však zaslúžia našu pozornosť. Pre milovníkov žánru totiž ponúkajú niekoľko vtipných scén a až na slabšie triky dodržiavajú všetky zabehnuté pravidlá. Je tu nesúrodá skupinka, krvilačné zvieratá a celkom slušná atmosféra.

Takým menším zázrakom je Jazero. Veľmi príjemná kombinácia krokodílieho hororu a oddychového filmu. Nadhľad, skvelé triky, neskutoční herci a pôsobivá hudba (John Ottman) spravili z tohto dielka kult videopožičovní.

Kráľovská kobra mala pôsobivý obal na VHS, o niečo horší na DVD, ale obsah je stále výstrelom do tmy. Deduško s Karate Kida si to rozdá na férovku s obrovským hadom a až na jednu ako tak slušnú scénu ide o stratu času.

Lesk a bieda milénia

Rok 2000 odštartoval Krokodíl Tobea Hoopera. Ako druh fetišu je síce akceptovateľný, ale odhliadnuc od režisérovej kultovej aury je film značne zlý. Podobne sú na tom céčkové Pavúky, ktorých tvorca si neskôr struhol aj slabé pokračovanie Hooperovho bijáku Krokodíl 2. Prerastený krokodíl sa objavil aj v lacnej a primerane primitívnej surferskej zábavke Vlny smrti (Krocodylus).

Tibor Takács je kapitola sama o sebe. Okrem maďarského pôvodu je zaujímavý aj tým, že kedysi celkom rád spolupracoval s Lorenzom Lamasom či Marcom Dacascosom pri ich akčných eskapádach. Po roku 2000 však svoju prácu prehodnotil a s vervou sa pustil sa do hororov: Krysy, Mosquito Man, Netvor z hlbín, Mega Snake, Ice Spiders. Vďaka svojej produktivite sa v histórii nestratí, ale ani jeden jeho film nemožno označiť nálepkou „pre bežného diváka“. Ak sa viete baviť na zlých filmoch, ste na správnej ceste, minimálne preto, že jeho výtvory si dokázali udržať približne rovnakú úroveň.

Tesne po Takácsových hlodavcoch sa zjavili aj nie práve vydarené Krysy útočia a následne aj pomerne solídne televízne Potkany režiséra Johna Lafia. Máme tu však aj nemecko-české Potkany a Potkany 2. Okrem slušných zvieracích scén v nich však mnoho dobrého nenájdete.

Všade samé žraloky

Tesne pred milénium sme mali možnosť zhliadnuť Žralok útočí (Shark Attack). V tej dobe v požičovniach nebolo príliš veľa nových žraločích filmov a tak táto sympatická (televízna!) zlátanina nečakane zabodovala. A už sa to valilo. Nenažraná paryba zaútočila ešte v dvoch pokračovaniach, následne tu bol trikovo žalostný Lovec žralokov, Čeľuste: Bieli zabijaci (súvislosť s Čeľusťami len slovenským názvom), Megalodon (Prehistorický zabijak) ale aj nemecká Malorca – žralok útočí, Žraloky či nudné Žraloky útočia. Posledne menované však ukázali akú takú pôsobivosť krvilačnej skupiny a tak vznikla aj miniséria (resp. 160 minútový film) Žraločia svorka so skvelým obalom DVD a menej skvelým zvyškom. Slušné triky a množstvo útokov však vyzdvihujú tento opus nad ostatné z tejto vlny. Aby sme boli úplní, je potrebné spomenúť ešte lenivého Žraloka v Benátkach a ešte jednu austrálsku priživovačku Malibu Shark Attack.

Zábava vs. klišé

Tvorcovia Pavúčieho teroru pochopili, že v dnešnej dobe zvieracia vyvražďovačka nemôže poriadne fungovať bez humoru. Tento film je pocta hororom 70-tych rokov a celý je robený ako zábava. Pavúky kontaminované toxickým odpadom, producent Roland Emmerich a herci ako David Arquette či mladučká Scarlett Johansson spravili z tohto filmu nezabudnuteľný zážitok.

Roku 2004 sa na plátna vrátila Anakonda. Dokonca sa vrátila v množnom čísle. Nevýrazná kópia prvého filmu s priveľmi hlúpym scenárom a nevýraznými hercami však tentoraz nedostala už ani podporu divákov. Aj preto sa v ďalšom ešte horšom pokračovaní zjavil David Hasselhoff...

Zvrhlosť Boa vs. Python sa vplyvom vyššej moci stala akýmsi undergroundovým kultom, no už poetický názov napovedá, že je určená len pre tých pravoverných. Varan vs. Kobra upadol v zabudnutie podstatne viac, ak však silou-mocou túžite po nejakom súboji, tento by vás mohol uspokojiť aj vďaka neopakovateľnej réžii Jima Wynorkseho.

Napraviť povesť zvieracím hororom sa pokúsila takmerveľkorozpočtová Jaskyňa. Nádherný vizuál, zrecyklovaný scenár a drsná akcia, kde sa ľudia nechcú zmieriť so statusom obetí. To všetko malo a mohlo dopadnúť dobre, lenže tvorcovia sa nevedeli rozhodnúť či budovať atmosféru alebo drsnú survival akciu. Vznikol tak nevýrazný guláš, ktorý u kritiky, a čo je ešte horšie ani u divákov nezabodoval, čo znamenalo medzi iným aj to, že je na čase opustiť vodný živel.

Krutá rasa z roku 2006 patrí k tým menej nápadným, ale o to poctivejším. Skupina turistov na ostrove plnom havkajúcich oblúd. Správne napínavá a primerane krvavá vybíjačka v produkcii Wesa Cravena s Michelle Rodriquez nemôže sklamať žiadneho fanúšika žánru.

Hady v lietadle sú film, ktorý sa vôbec nehanbí za to čím je. Spracováva béčkové klišé s neskrývaným nadšením, takže sa nedá brať vážne - a v tom je práve jeho sila. Samuel L. Jackson opäť do kina pritiahol veľa divákov a aj napriek tomu, že horor do žánru neprináša nič nové, postaral sa o takú menšiu reinkarnáciu zoohororu.

Okamžite sa zjavili šialené Hady vo vlaku, ku ktorým však postačje zhliadnuť trailer. A následne sa hady odplazili do... ponorky. Teror na palube s Lukeom Perrym má napriek svojej nezáživnosti spoň slušné finále. Nevýrazné Vipers s Tarou Reid sú už však len do počtu.

Nie práve slávne skončil aj televízny Tiger – ľudožrút útočí (kde sakra na tie názvy chodia...) ale aj jeho vzdialený bratranec Šabľozubý tiger. Režisér Tigra (toho prvého) to skúsil ešte s vodnou príšerou (snáď to bol hlavonožec). Oko netvora však nedorovnalo ani priemernú minisériu Krakatica, ktorá vznikla o desať rokov skôr...

Všade samé krokodíly

Ťažký underground. Nejako takto by sa dala nazvať televízna improvizácia Krokodíl útočí, ktorá sa našťastie neprebila k širšiemu publiku. Dala však tušiť, že mäsožravé plazy ešte nepovedali posledné slovo.

Austrálska Krvavá lagúna z roku 2007 sa rozhodla oživiť skutočný záujem o štandardné hororové zvieratko. Aj keď krokodíla moc nevidieť a celé to pôsobí značne lacno a občas naivne, atmosféru tomu nemožno uprieť. Podstatne lepšie je na tom pokračovanie (teda aspoň podľa distribútora) Krokodíl: Návrat do krvavej lagúny. Tentoraz sa môžeme zvieracieho zabijaka nabažiť v plnej kráse do sýtosti. Skvelé triky, nadšenie pre tému a austrálsku prírodu spravili z tohto filmu právom kultovú záležitosť.

Ešte v tom istom roku sme mali možnosť zhliadnuť ďalšiu podarenú zubatú beštiu. Po stopách zabijaka je o skupine novinárov, ktorí sa vydali po krvavej stope prerasteného ľudožravého krokodíla. Zaujímavá vizuálna stránka a zápletka okolo občianskej vojny donútia nepremýšľať nad hereckým talentom Dominica Purcella a umožnia naplno vychutnávať dravosť tohto filmu.

Niekoľko zanietencov sa pokúsilo zaexperimentovať a vznikli tak aj šialenosti ako Dinocroc či Supergator (to je akože prehistorický aligátor). Už z názvov je jasné, že ide o filmy pre fanatikov, svoj účel však splnili a dokázali, že aj pre tento druh zábavy je dostatočne veľká divácka základňa (a bol by v tom čert, keby sa nestretli v spoločnom filme :-)).

Lietajúca pliaga

Hmyz na tom nebol so svojou filmovou povesťou najlepšie, nemienil však za svojimi kolegovcami zaostávať. Vraždiace včely boli len taká opatrná ochutnávka, neskorší Smrtiaci roj už bol ale odvážnejší aj napriek brutálnym digitálnym trikom a akémusi rodinnému (a pričasto nudnému) zameraniu. Celkom slušne to však pripravilo pôdu pre ako tak vydarené Vraždiace osy z roku 2007. A tak vzápätí sa popri tom zviezli úbohé Vraždiace mravce II, ktorých slovenský názov má zrejme evokovať spriaznenosť s o desať rokov staršou pekelnosťou Marabunta: vraždiace mravce.

Nemecké Vrany útočia sa pokúsili pripomenúť Hitchcockove legendárne Vtáky, ale operence svoj boj o popularitu celkom zaslúžene prehrali. Rok 2008 vyprodukoval nechcene komickú Morskú beštiu (Troglodyte) a aj keď by morské obludy nemali mať blízko k lietaniu, ich schopnosť skákať vzduchom prekvapí nejedného diváka.

SyFy a spol.

V posledných rokoch sa toho na poli zoohororu moc podstatného neudialo a ak nerátame ešte zopár ultra uletených peciek od spoločnosti Asylum (Mega Shark vs. Giant Octopus, Supercroc) najzaujímavejším počinom sa stáva húževnatosť stanice SyFy. Okrem pokračovaní Jazera (tento rok pribudla trojka) či Anakondy (našťastie to zastalo pri štvorke) nám prináša celý rad lacných televíznych filmov (Megapiraňa, Dinoshark, Mongolian Death Worm). Napriek rozporuplným výsledkom, možno tak trochu hovoriť o televíznom kultovom projekte (fajnšmekri už teraz slintajú nad chystanými Mega Python vs. Gatroid či Sharktopus).

A čo ďalej?

My čo vieme, že zoovyvražďovačka je nenahraditeľná súčasť ľudskej kultúry a je nevyhnutná pre zdravý duševný rast každého tridsiateho ôsmeho jedinca populácie (podľa prieskumu ČSIPFHVB*), musíme len dúfať, že sa stále nájdu filmári, ktorí sú ochotní a schopní prinášať stále nové zvieracie monštrá. Veď je najvyšší čas, aby niekto vrátil žánru lesk...

Možno to bude napríklad Piraňa 3D, ktorá sa na nás vrhne už v októbri a neprinesie nám ju nikto menší než francúzsky mäsiar Alexandre Aja (Hory majú oči). A snáď sa k nám potom dostane aj zaujímavo vyzerajúci The Reef režiséra Krvavej lagúny.

* Česko-slovenský inštitútu pre filmový horor a verejné blaho