FILM: Tí hnusní bastardi 4

Tentoraz sme si zobrali na paškál prvoligových (často až oscarových) maniakov. Ich vyčíňanie je poväčšine sprevádzané účasťou režisérov, ktorí patria do zlatej siene svetovej kinematografie, ale aj skvelých scenáristov, respektíve spisovateľov, vďaka ktorých predlohám sme mali tú česť stretnúť sa s týmito sympaťákmi.

NORMAN BATES

Predovšetkým vďaka dobe vzniku (1960) a genialite režiséra Hitchcocka asi najznámejší šialenec. Už na prvý pohľad je jasné, že aj napriek triviálnosti jeho konania ide o prvoligistu ako delo. Antohony Perkins v čiernobielom originále ako aj Vince Vaughn v neskoršom kontroverznom remaku si svoje úlohy rozhodne užili a povýšili horor na niečo viac ako len zimomriavkovú zábavu. Norman si samozrejme zavyčínal aj v troch pokračovaniach, ktoré možno aj trochu neprávom (respektíve dôsledkom „jednotkou“ vysoko nasadenej latky) zapadli prachom. Faktom ale ostáva, že mnohým stačí len Batesova fotka, aby mali okamžite nepríjemný pocit.

KAREL KOPFRKINGL

Aby to nevyzeralo, že len za veľkou mlákou vedia, čo je to umenie, priniesol nám Juraj Herz v roku 1968 famózneho Spaľovača mŕtvol s tvárou neopakovateľného Rudolfa Hrušinského. Karel Kopfrkingl je netradične otcom a manželom a je pripravený sa o svoju rodinu náležite postarať a popri tom vyriešiť aj napríklad židovskú otázku. Vždy dokonale upravený džentlmen patrí rozhodne k najzaujímavejším postavám nielen česko-slovenskej hororovej tvorby. Dáte si věneček nebo rakvičku?

JACK TORRANCE

 Až o dvanásť rokov neskôr šokoval svet ďalší rodinne založený maniak. Napriek tomu, že tvorivou krízou trpiaci spisovateľ Jack Torrance vďaka tvári Jacka Nicholsonna od začiatku vykazuje známky inakosti, jeho chúťky sa vyvíjajú postupne a táto premena ho zaujímavo odlišuje od jeho kolegov. Stanley Kubrick je len jeden, Jacka však celkom slušne vrátil do hry aj Mick Garris prostredníctvom svojej televíznej adaptácie.

ANNIE WILKES

Stephen King okrem Jacka, stvoril aj nemenej šarmantnú Annie Wilkes. A na filmovom plátne to tejto náruživej čitateľke a fanúšičke Misery svedčalo snáď viac ako na papieri. Táto dáma nepotrebuje sekery, ani nože (dokonca ani let lampu :-)) aby dokázala vzbudiť rešpekt. Ak treba pritvrdiť, stačí je klasické kladivo a je po probléme. Spisovatelia by si určite mali dávať väčší pozor na to, čo robia zo svojimi postavami – nikdy totiž neviete na akého fanúšika natrafíte.

FRANK BOOTH

Šialenec z Modrého zamatu je rovnako šialený ako režisér a scenárista David Lynch. Frank Booth má psychické problémy a jeho zásluhou ich postupne majú všetci v jeho okolí. Sadomasochizmus a rôznorodé mučenie mu vôbec nie sú proti srsti. Opäť raz sa stretávame s nedoriešeným vzťahom k matke. Denis Hooper sa pre postavu Franka Bootha narodil.

HANNIBAL LECTER

Napriek tomu, že všetky doterajšie mená by si zaslúžili vytesať do kameňa, až Hannibal Lecter dokázal všetkých (naozaj všetkých) presvedčiť, že horor má mnoho podôb a zaslúži si svoje miesto aj pri udeľovaní oscarov. Hannibal už štandardne uzrel svetlo sveta na papieri, ale bez temných očí Anthonny Hopkinsa by to nikdy ďaleko nedotiahol (aj napriek tomu, že si ho už v roku 1986 celkom slušne zahral Brian Cox). Distingovaný kanibal si potrpí na dobré stravovacie návyky, rád si popočúva vážnu hudbu a sem tam niekoho brutálne zmasakruje.

A nie vždy sa pri tom zašpiní od krvi, veď to je bývalý psychiater... Okolo neho sa to maniakmi len tak hemží, ani jednému však nedovolil, aby si vydobili čo i len percento z jeho slávy. Bohužiaľ treba skonštatovať, že za prvoligový zásah možno považovať len Mlčanie jahniat, všetky jeho ostatné návštevy (diplomaticky povedané) sú len šedým priemerom (koniec koncov s knižnými predlohami to tiež išlo dolu vodou). Aj tak ho všetci milujú.

MAX CADY

Mys hrôzy patrí k tým divnejším filmom. Rovnako Max Cady je značne zvláštny psychopat. Aj preto zaútočil už v roku 1962 a následne (na indický spôsob) v roku 1984. Na svoju nehynúcu slávu si však musel počkať do roku 1991, kedy dostal podobu Roberta De Nira. Súboj obhajca versus odsúdený prechádza vývojom od psychologického po fyzické násilie a dokáže tak „zaujať“ snáď všetky typy terorfilov.

JOHN DOE

Niekto zabíja pre potešenie, niekto z donútenia a občas sa stane, že natrafíte na chlapíka, ktorý chce okrem seba spasiť možno aj vás. John si pre tento účel vybral sedem smrteľných hriechov a na ich základe chce deklarovať skazenosť ľudskej existencie. Pokojný výraz a mrazivý hlas Kevina Spaceyho vytvorili nezabudnuteľného zabijaka. A to bol na plátne len pár minút.

PATRICK BATEMAN

Ďalšia knižná predloha a ďalší úspech. Opäť saká, drahé autá, vizitky s vodotlačou... a sekera v šatníku. To je Patrick Bateman. Značne kontroverzný chlapík. Okrem vlastnej zvrátenosti sa nám snaží čo to povedať aj o našej spoločnosti. Christian Bale sa do úlohy tohto manažéra narodil a ukázal nám, že motorová píla je stále v kurze. Americké psycho si vydobilo aj pokračovanie, avšak spojitosť s Patrikom je značne úsmevná.

PETER A PAUL

Mladíci stvorení režisérom a scenáristom Michaelom Hanekem šokovali už vo svojom rakúskom prevedení Funny Games z roku 1997. V tom americkom (Funny Games USA) si to o desať rokov neskôr krok po kroku zopakovali, ale ich sadistická psychologická hra si určite zaslúži zhliadnuť dvakrát. Nevinné tváre, zmysel pre herectvo a nevtieravý terorizmus sú ich hlavnými zbraňami. Sympaťáci.

EARL BROOKS

 A opäť raz milujúci otec rodiny. Na rozdiel od ostatných si Mr. Brooks svoju „závislosť“ uvedomuje. Ale poznáte to: „Toto je naposledy.“ A ono to pokračuje. A Kevin Costner v úlohe úspešného podnikateľa dokazuje, že ešte ani zďaleka nepatrí do starého železa. Navyše, kto by nevraždil, ak by vám vďaka tomu išla po krku Demi Moore?

Pokračovanie nabudúce...