RECENZE: Edgar Rice Burroughs, Princezna z Marsu (John Carter, pán Marsu 1)

Ivo Fencl sa nedávno celkom slušne rozpísal o knižnej sérii John Carter. Samozrejme, hlavne preto, že sa do kín čochvíľa vrúti filmová adaptácia. Na „Avatara od Disneyho“ som zvedavý aj ja, preto som siahol po prvej knihe (+/-) jedenásťdielneho cyklu.

Mnohodielne „edície“ boli tým, na čom som vyrastal. Slávna päťka, Winnetou, Traja pátrači, Kožená pančucha, Synovia Veľkej Medvedice, Černokňažník, Pán Tragáčik, Tarzan... Nové ságy ma však začali nudiť. Originálny nápad nikde, mnohostranové opisy a popisy nových svetov, príbehy nemali spád a šťavu. Zrazu som nechápal, ako som mohol mať kedysi toľko trpezlivosti a čítať tie kvantá textu. Keď som sa začítal do Princeznej z Marsu, pochopil som, že som to asi nebol ja, kto sa zmenil.

Prvý príbeh Johna Cartera má neskutočný spád. Hlavný hrdina sa dostane do konfliktu s Indiánmi, po rýchlej akcii sa zrazu ocitne na Marse a jeho boj v podstate pokračuje, len tentoraz je pokožka protivníkov zelená. Ono to vlastne ani nie sú nepriatelia, veď ho príjmu za svojho a on si získa ich obdiv. Až potom, ako si nájde nových priateľov, sa tí prví stávajú nepriateľmi. To však trvá len chvíľu, pretože noví priatelia majú hneď viacerých nepriateľov a je potrebné si vybrať stranu... John Carter lieta od jednej strany konfliktu k druhej, zažíva neskutočné dobrodružstvá a pritom sa väčšinu času ženie za princeznou.

Edgar Rice Burroughs sa ničím nezdržuje. Príbeh sa síce rozvíja postupne, podľa toho ako hrdina spoznáva nové prostredie, ale Carter (ako rozprávač) prezrádza čitateľovi aj fakty, ktoré sa sám dozvie až neskôr. Všetko sa tak dozvedáme vtedy, keď treba, prípadne je v texte naťahovacia odvolávka typu „Vtedy som ešte netušil, čo to znamená“. Priamočiary dej je zahustený predovšetkým mnohostranným bojom na Marse, ktorý ma občas až Shakespearovské rozmery. Od klasického priateľ môjho nepriateľa je mojím nepriateľom až po mocenské boje vo vedení jednotlivých národov. A samozrejme nechýba súperenie o lásku ženy.

Kniha je písaná veľmi čítavo, občas je tempo nadradené aj originalite. Ak sa dej potrebuje posunúť ďalej, hrdina utečie, alebo všetkých pozabíja. Miestami hotový Conan. Zaujímavé sú aj názvy kapitol, kedy občas nadpis prezradí pointu kapitoly. Ešte úsmevnejšia je Burroughsova pomiestna bezohľadnosť. Napríklad, hlavný hrdina sa dostane do arény a má zápasiť (vo filme to bude podľa ukážok asi riadne veľká vybíjačka) a autor to odbaví asi takto: „Celý deň som bojoval a pozabíjal som všetkých svojich protivníkov“. A ide sa ďalej. Podobne je to s dlhoočakávaným marťanským súbojom o vodcovstvo - keď k nemu dôjde, je odbavené jednou vetou.

Kniha vznikla v roku 1917, takže je občas trochu „archaická“. Napríklad Carter nemá problém hovoriť o tom, že sa jeho srdce zachvelo citmi, prípadne že jeho srdce leží v prachu pred princezninými nohami. Podobne oldschoolovo znie niekoľkokrát zopakované „Bol som rozhodnutý predať svoju kožu čo najdrahšie.“

Princezná z Marsu je oddychové čítanie, o tom sa nebudem s nikým prieť. Ale už dávno som necítil takú radosť z dobrodružného príbehu. Svet Marsu je vykreslený dostatočne, zápletka je super, hlavný hrdina síce občas neporaziteľný, ale stále dostatočne ľudský, navyše je celý príbeh lemovaný množstvom veľmi dobrej akcie.

Záver možno aj trochu zbytočne a prirýchlo nadhadzuje ešte jeden konflikt, ale o to viac sa čitateľ môže tešiť na pokračovania. Planéta Barsoom má nákazlivosť takmer zrovnateľnú s jednou planétou plnou korenia.

Hodnotenie: 70% + 10% za rozprávačský talent.

Edgar Rice Burroughs: Princezna z Marsu
Vydavateľstvo: Paseka
Preklad: Jiří Macák, Ivan Beránek
Väzba: viazaná
Rozmery: 210 x 145
Počet strán: 200
Autor obálky a ilustrácií: Zdeněk Netopil
Rok vydania: 1995