NEDĚLNÍK: Od kolísky po domov dôchodcov...

...nás sprevádzajú príbehy. Rozprávky, romány, komiksy či filmy. Málokto si ale uvedomuje, že mnohé z nich patria do mnohými zatracovaného žánru, ktorým je fantasy. My sa budeme baviť konkrétne o sci-fi. Keďže na Sardene máme ten sci-fi maratón, pozrime sa aspoň na niektoré z najznámejších príbehov.

Od ľudových po moderné
Rozprávky sa rozprávali odjakživa. Deti aj dospelí odpradávna milovali príbehy, hlavne napínavé, krvavé, v ktorých dobro vyhralo nad zlom. Veď neprávosti a zla sme si v reálnom živote užili a vlastne doteraz užívame viac než dosť. Mnohí už vo víťazstvo spravodlivosti neveria. Možno aj to je dôvod, prečo sa rozprávkovým príbehom stále tak dobre darí.

Všimli ste si niekedy, že aj v starých rozprávkach a bájach bol kus vedeckej fantastiky? Hviezdy padali, hrdinovia stúpali na oblohu a stávali sa súhvezdiami, zložité stroje či hračky pomáhali bojovníkom vyhrať nad ich neprajníkmi a strigy lietali na metlách, ktoré môžeme kľudne nazvať vznášadlami. Tajomné alchymistické dielne boli vo svojej podstate chemickými či fyzikálnymi laboratóriami a hoci prostý ľud vede nerozumel, rád ju do svojich rozprávok nevedomky vkladal. Veď aj v súčasnosti je mnoho autorov, ktorí síce vedeckú fantastiku píšu, no fyzike, chémii či iným vedným odborom až tak dobre nerozumejú. Vynahrádza im to bohatá fantázia. Alebo smäd po poznaní, snáď túžba dosiahnuť tam, kam ľudstvo ešte nedosiahlo.

Všetky rozprávky nie sú ľudové. Avšak aj v tých, ktorých autorov poznáme, sa okrem fantázie odráža aj kus vedy. Malý princ putoval po planétach, Muminovci sa ukrývali pred kométou. Šípková Ruženka spala a nezostarla. Umožnila jej to hibernácia? Aj taká Alica sa v podstate dostala do inej dimenzie či reality. A čo také genetické manipulácie? Jack predsa zasadil geneticky upravené fazuľky... Takto by sme mohli pokračovať dlho. Hoci v dobe, kedy tieto rozprávky vznikali, autori často nevedeli správne označiť jav, o ktorom písali, predsa len niekde v hĺbke svojej úžasnej, fantáziou zúrodnenej dušičky vedeli, že také niečo musí existovať. 

O slovo sa hlási veda
To sa už dostávame k vedeckotechnickému pokroku a dobe, kedy svet ovládla para.
Alebo ho ovládli knihy Julesa Vernea? V každom prípade je isté, že to bol veľký vizionár a jeho fantáziu nezabrzdili žiadne hranice, gravitácia, zákon relativity, nepohltila ju čierna diera. Jeho knižky sa stali neoficiálnym povinným čítaním každého nádejného vedca a konštruktéra, pre ktorých sa stali skvelým zdrojom inšpirácie. A čo pre nás? Verneovky čítali deti, mládež aj dospelí. Ja osobne som milovala Cestu do stredu Zeme. A čo vy?

Postupne sa objavili romány, ktoré do sveta sci-fi priniesli slovo robot (bratia Čapkovci) a tri základné zákony robotiky (Asimov), ktorými sa dodnes všetci riadia. Vynález počítačov, internetovej siete, či nových objavov na poli fyziky, astrofyziky a biológie zase priniesli spisovateľom a snílkom dovtedy netušené množstvo nových námetov.

Keď si to tak zosumárujeme, vedeckotechnický pokrok stál za Verneho knihami a Verne stál za vedeckotechnickým pokrokom. Ten sa ale hnal vpred ako splašené stádo a nám sa do rúk dostávali knihy s čoraz prepracovanejšími vynálezmi, technickými vychytávkami, mimozemskými svetmi a cestami do hĺbok univerza. Dnes to už nie sú jednoduché rozprávkové príbehy. Sú to hutné romány, ktoré od čitateľa vyžadujú riadnu dávku predstavivosti spojenú aspoň so základnými znalosťami niektorých vedných odborov a prírodných zákonitostí. Prípadne to chce milovníkov konšpirácií, ktorí tieto knihy považujú za literatúru faktu.

Kam sme to len doleteli od čias nevinných rozprávok? Kde sú lietajúce koberce, metly, pohybovanie predmetmi pomocou čarov? Krídla, konské nohy či mágiu vystriedala teleportácia a špeciálny transportný lúč. Obklopuje nás sci-fi svet, v ktorom sa lieta sofistikovaným ultrapohonom rýchlosťou 59 svetelných rokov za hodinu, cestou do práce pravidelne prechádzate červími dierami z galaxie do galaxie. Je bežne dostupná znovuoživovacia procedúra, ľudia sú plní bionických vylepšení a modifikácií, napojenie na sieť je priamo v tele, prípadne sa môžete stať mnohopočetní. Ľudia opúšťajú hmotné telá a postupujú na nový, postfyzický stupeň, kým vysoko iteligentná UI riadi celý vesmír.

Stačí nám snívať a dokážeme prestavať myseľ a vôľu človeka. Žijeme spoločne s mimozemskými entitami na planétach postavených presne podľa našich prianí, túžime kolonializovať planéty, niektoré aj s modrými obyvateľmi, či bojujeme so strojmi pomocou sveta jednotiek a núl. Nuž a dokonca nám so záchranou Zeme pomáhajú bájni aj zmutovaní superhrdinovia.

Vidíš budúcnosť?
Svet sa zmenil, no nezmenila sa naša túžba čítať, počúvať a pozerať príbehy. I keď si to mnohí odmietajú priznať, poprípade to ani netušia, väčšina príbehov patrí práve do žánru sci-fi či fantasy. Nuž a práve jedna drobnosť z nich robí voľačo osobité, úžasné a žiadúce. Všetky totiž nenápadne živia našu fantáziu. Pomáhajú jej rozletieť sa do diaľok a nám to prináša neuveriteľne uspokojujúci pocit. Psychológovia tvrdia, že máme každý deň spraviť niečo, čo sa stane našim zdrojom dobrých pocitov. Ak sa nechávame unášať na krídlach fantázie, oslobodzujeme sa od všednosti života a nášmu telu dodávame tie prepotrebné zdroje super zážitkov.

Veda je seriózna a vážna a bez nej by sme dodnes nerozumeli základným princípom umožňujúcim vesmíru fungovať, a tým pádom aj nášmu svetu. Stále by sme vzývali bohov hromu, blesku či smrti a báli sa každého prírodného fenoménu.
Literatúra je tiež pomerne seriózna záležitosť. Aspoň väčšina jej žánrov. No môj článok vážny ani seriózny nie je. Je o fantázii, vede, technike a o tom, že ju môžeme nájsť vo všetkom okolo nás. Stačí otvoriť oči... vlastne iba popustiť uzdu fantázii a uvidíte nevídané. Takže do toho, roztiahnite sci-fi krídla a leťte!

Vaša Ena