Sloupek Sardenu: Škola - nepriateľ čítania

Určite ste si pomysleli, že čo za kravina ma to napadla. Učitelia materinského jazyka by mali študujúcich viesť k láske ku čítaniu a nie nám v tom brániť. Bohužiaľ, pre knihomoľov na vysokej a maturantov znamená súčasné obdobie veľkú previerku duševných síl a odopierania si najmilšieho potešenia.

Sám som toho príkladom. Posledné dva týždne som sa pripravoval na náročnú skúšku z literatúry národného obrodenia a fantastika šla bokom. Celú večnosť som neprečítal ani riadok zo stále sa rozrastajúcej zbierky nepoznaných zážitkov zabalených v rozmeroch 110x165 a 130x200. Každý deň som chodil po byte sťa nervózny lev v klietke. Každú hodinu počas prestávky v učení som si v knihách len tak listoval a vychutnával vôňu tlačiarňou zakliatych písmen. Ruky sa mi triasli, hlavobôľ ma sužoval len čo som sa pozrel na poznámky a o to viac, keď v zornom poli sa nachádzala lákavá alternatíva.

Šiel som sa zblázniť.

Ako dôkazový materiál prikladám fotku z učenia básní na stole a odvahu, s akou som rýpal do zásadného diela slovenského romantizmu. Janko Kráľ, autor Zakliatej panny vo Váhu a divného Janka, sa obracal v hrobe, až som posledné slovo verša „...videl som Janíčka na Váhu mŕtveho...“ zmenil na zrytého (= opitého).

A aj tak som to nevydržal a príznaky som zmiernil za dva dni prelúskanou Kronikou konce světa. Ahoj, volám sa Michal Pavlič a som závislý. Šťastne závislý na fantastike.