POVÍDKA: Martin Kochlica, Začiatok

Pri pohľade cez zasnežené okno sa mu zamarilo, že mal nejaký nie práve príjemný sen. Nitka spomienky sa však vzápätí nenávratne rozplynula a on spokojne vykročil z izby.

Pri schádzaní po točitom schodisku ho sprevádzala neskutočne často hraná pesnička plná rolničiek, lásky a rodinného priateľstva. Vošiel do kuchyne a z chladničky ozdobnej vianočnou dekoráciou začal vyberať maslo, čokoládovú nátierku, vajíčka, kečup a plátky šunky - presne ako to deti mali najradšej. K tomu na stôl vyložil pečivo a taniere. Na červenom obruse s malými snehuliakmi to všetko vyzeralo neskutočne upokojujúco.

Až keď sa načiahol za hrnčekmi, uvedomil si, že chystá raňajky pre celú rodinu. Zmätene zmeravel a chvíľu hľadel na veci na stole. Postupne mu dochádzalo, že všetky tie predmety sú priamočiara spomienka na to, čo bolo ešte včera. To čo dnes už nie je... a už nikdy nebude.

Rozhorčený vlastnou nesústredenosťou vytiahol spod umývadla odpadkový kôš a jedným švihnutím ruky zmietol všetko doň. Takmer všetko. Dva taniere a tuba s kečupom spadli na zem. Červená hmota sa premiešala s bielymi črepmi a vznikla tak koláž vzdialene pripomínajúca rozmazanú krv na kúpeľňových kachličkách. Telom mu prebehlo čosi, čo by za iných okolností mohol byť pocit viny.

Mimovoľne siahol po handre, že to poutiera, no napokon handru hodil späť a nechal to tak. Neznášal upratovanie. Zo skrinky si radšej vybral vitamínovú tyčinku (v exkluzívnom vianočnom obale) a hneď postojačky ju zjedol.

Z obrazovky zladenej s vizuálom kuchynskej linky sa neprestajne liali informácie, no až teraz zaregistroval, že hlavnou témou raňajších správ je okrem nečakanej snehovej nádielky ešte nečakanejší štrajk pracujúcej triedy. V niektorých častiach mesta museli dokonca v noci proti protestujúcim robotníkom zasiahnuť bezpečnostné zložky. Bol rád, že rodina, o ktorú sa staral, bývala v štvrti, kde sa vždy všetko dokázalo vyriešiť bez zbytočného humbugu.

Pípnutie jeho hodiniek, mu oznámilo, že je čas ísť do obchodu. Neznášal nakupovanie, no dnes sa celkom tešil, že aspoň na chvíľu vypadne z tohto nemého domu.

Zo zásuvky vytiahol tašku, z košíka na chladničke nákupnú kartu a popri sladkosťami ovešanom a doľava mierne naklonenom stromčeku vykročil k dverám.

Pred domom ho ovanul chladný vianočný vzduch plný poletujúcich vločiek. Zahnal nutkanie otvoriť ústa a nechať ich zopár padnúť na jazyk, ako to robievajú takmer všetky deti. Poobzeral sa po okolitých domoch a s uspokojením sledoval, že aj na ostatných príbytkoch sa otvárajú dvere a jeho kolegovia kráčajú zapadaným chodníkom smerom k nákupnému centru.

Keď vietor zatrepotal látkou nad jeho hlavou, zodvihol zrak k vlajke Únie s odstrihnutým pravým rohom. Aj na okolitých domoch také viseli presne tak, ako sa dohodli.

Keď kráčal ulicou, stále sa obzeral po naobliekaných okoloidúcich, nazeral do vyzdobených záhrad, pátravým pohľadom si premeriaval šoférov brodiacich sa áut. Žiadneho človeka však nezaregistroval.

Tieto Vianoce rozhodne začínajú sľubne...

O autorovi

Martin Kochlica (*1984 / +2017)
Kromě psaní článků se věnoval i psaní povídek a v roce 2007 byl jmenován Rytířem fantasy za text Labor Gratuitus. Jeho povídky Druh komunikace a Ovipostor si můžete přečíst v antologiích Fantazia 2007 a Fantazia 2010. Sám si pak uspořádal výběr vlastních povídek ve sbírce Mikropoviedky 2006–2016.

Sardenský nekrolog najdete ZDE.