RECENZE: Michael Flynn, Eifelheim

Stretnutie ľudstva s mimozemšťanmi je jedným z najbežnejších motívov v science fiction. Spoločným znakom týchto diel je zasadenie príbehu do súčasnosti, prípadne blízkej budúcnosti. Čitateľovi je tak dôverne alebo aspoň približne známe myslenie a technologická úroveň ľudstva, takže kvalita románu stojí hlavne na inakosti mimozemšťanov. Michael Flynn však príťažlivú, no dosť ošúchanú tému prvého kontaktu zatraktívnil tým, že emzácka raketa vypovedala službu už v roku 1348.

 Píše se rok 1348, otec Dietrich, vzdělaný ve vědách a filozofii, je knězem ve vesnici Oberhochwald, která se zanedlouho přejmenuje na Teufelheim (jméno bude během let zkomoleno na Eifelheim), kde černá smrt nabírá na síle. Dietrich se ke svému úžasu stane prvním prostředníkem mezi lidstvem a cizí rasou z jiného vesmíru, jejíž loď ztroskotala v nedalekém lese… (anotácia)

Najdôležitejším tak nie je koncept mimozemšťanov, ale historické pozadie a príbeh samotný, v čom sa Flynn cíti ako emzák v skafandri. Autor v Eifelheime podrobne opísal stredoveký život, politicko-náboženskú situáciu, nezabudol na práve rozmáhajúcu sa epidémiu moru a dokonca sem zapracoval aj reálne historické osobnosti. Na menšie či väčšie počudovanie román ako spojenie histórie a science fiction organicky funguje a nič nebráni vo vierohodnosti príbehu.

Mimozemských stroskotancov autor popisuje prostredníctvom dedinského pastora Dietricha - optikou stredovekého človeka, ktorý má oproti súčasným skeptikom odlišné zmýšľanie a vzdelanie s dôrazom na filozofiu, vedu a náboženstvo. Dietrich v románe prezentuje scholastickú filozofiu a vieru v Boha, zatiaľ čo rasa Krenkov zastupuje hlas pokročilej vedy.

Vzniká tak vec v stredoveku nevídaná a kacírska - dialóg vedy a viery. Keďže Krenkovia s ťažkosťami chápu abstraktné slová, odlišnú kultúru či Boha samotného, neraz dochádza k úsmevným nedorozumeniam. Postupne sa však medzi obyvateľmi Eifelheimu a rasou pripomínajúcou lúčne koníky stierajú rozdiely a vzniká krehké puto, na ktoré čaká drsná previerka sily.

Před staletími zmizela z mapy Německa vesnice a už nikdy nebyla znovu osídlena. Tento fakt zaujal historika Toma a jeho přítelkyni, fyzičku Sharon. Tomův zájem hraničí až s posedlostí.
Podle vší logiky se měla vesnice dochovat, ale zanikla… Co bylo na Eifelheimu tak zvláštního, že úplně zmizel před více než šesti stovkami let?(anotácia)

Popri príbehovej línii z minulosti je tu aj počtom strán omnoho chudobnejšia súčasnosť, ktorú ja osobne považujem za jediné slabé miesto románu. Zatiaľ čo v kapitolách zo stredoveku sa vtedajšiemu ľudstvu objasňujú neznáme vedomosti okľukou a skreslene, o niekoľko storočí neskôr ich matematický historik Tom a fyzička Sharon vyjadrujú presným jazykom modernej vedy, v čom sa však môžu čitatelia slabší vo fyzike ľahko stratiť. Vďaka kratšiemu priestoru sa ich postavy dostatočne nerozvinuli, prospel by tiež ich väčší zásah do minulých udalostí či ich dohru, po vypätej poslednej kapitole z minulosti navyše ich kapitoly tlmia emócie.

Nie je to však až tak veľká škvrnka na kráse románu, ktorý uspokojí viaceré požiadavky na dobré čítanie. Ak chcete emocionálne požmýkať pozoruhodnou zmesou histórie a science fiction, nájdite si čas na príbeh jednej dedinky v Čiernom lese. Príbeh obyvateľov Eifelheimu, s ktorými budete dýchať, žiť a umierať.

Eifelheim
Michael Flynn
Vydavateľ: Triton
Preklad: Zdeněk Uherčíík
Obálka: Renata Brtnická
Rok vydania: 2011
Počet strán: 424
Rozmery: 125x200
Spracovanie: paperback
Cena: 279 Kč