RECENZE: Juraj Červenák, Horiaca ríša

Už po tretí raz sa vďaka vydavateľstvu Artis Omnis ponárame do bohatierskych príbehov Juraja Červenáka. Čo však môže byť prekvapením pre fanúšikov pôvodnej série, nie je to naposledy. Až slovenské vydanie je zrealizovanou predstavou autora o štyroch knihách, z ktorých sa v prvom vydaní stali tri. Horiacou ríšou preto príbeh nekončí – záver epickej tetralógie s názvom Biela veža ohlásil autor na skorú jar 2019. Netreba ale vešať hlavu: vďaka Horiacej ríši sa z príbehu budeme tešiť dlhšie a pribudla aj čisto nová a voňavo krásna grafika od Michala Ivana.

„Čudesná jar zavítala v tom roku do povodia Itylu.“

Ponurá zima Dračej cárovnej pominula a my sa k osudom kniežaťa Svjatoslava vraciame v momente, kedy upiera zrak od dobytého bulharského územia k Chazarskej ríši a Kaukazu. Aj napriek veľkým víťazstvám však stále musí prekonávať prekážky v podobe chýbajúcej bohatierskej družiny, svojhlavého varjažského veliteľa či mohutného chazarského vojska.

Iľja a ostatní bohatieri to cestou na juh za Svjatoslavom tiež nemajú jednoduché. Hoci porazili Babu Jagu, priateľ, ktorého sa vydali zachrániť, výrazne stratil na ľudskosti a do bohatierskej družiny zasieva zrnká pochybností.

Ani tretia strana, dvor chazarského vladára, nezaháľa. Intrigy, mocenské túžby a aj štipka romantiky, to všetko rozochvieva zdanlivo pevné základy multikultúrnej Chazarskej ríše a niektorým postavám neostáva iné, len sledovať, ako sa im všetko rúca pred očami.

Krok za krokom

Juraj Červenák nám ukazuje ďalšiu časť stredovekého sveta, a že to nie je malá vec. Názvy kaukazských národov a ich vzájomné vzťahy sa len tak sypú a na prvých stranách hrozia, že čitateľa zahltia. Autor ich však zvládol ukočírovať a pridal do svojej pestrej mozaiky sveta ďalší krásny kúsok. Zároveň nás presviedča o tom, že nielen „veľké“ mytológie západnej civilizácie majú svoje čaro. Ak ste si mysleli, že slovanskými a ugrofínskymi mýtmi sa vedomosti a záujem autora končia, ste na veľkom omyle.

Čo by to však bolo za Horiacu ríšu, keby v nej nebolo hrdinov. Je potrebné vyzdvihnúť Červenákovu prácu s postavami. Svjatoslav ani bohatieri už nie sú tie sväté obrázky zo začiatku série. Udalosti, ktoré prežili, ich ovplyvňujú viac, než by sme si možno priali a na povrch sa postupne predierajú aj ich temnejšie stránky. Svoj podiel na tom majú nielen ľudské pochybnosti o vlastných schopnostiach, ale aj intrigy jednej z postáv. Napriek tomu (vďaka tomu?) nestrácajú sympatie čitateľa a získavajú na uveriteľnosti. Dokonca sa po Babe Jage dočkáme aj ďalšej silnej ženskej postavy, ktorá mužským kolegom viackrát zachráni zadky – a tí, čo čítali Gemmelovu Tróju vedia, čo to silná ženská postava je.

Na druhej strane je nutné spomenúť aj to, že sa nám do knihy zatúlalo pár neduhov, ktorým by sa autor Červenákových kvalít mohol vyhnúť. Či už sú to kostrbaté myšlienkové pochody („Musel si pripomenúť, že v boji je zrejme schopnejšia ako on. Darmo ním lomcovala mužská potreba správať sa ako ochranca...“, s. 278), repetitívnosť obrazov (smrť postavy vs. následný opis smrti prostredníctvom vnútorného monológu hrdinu – s. 88, resp. 91), a niekedy tiež zamrzí skratkovité myslenie postáv.

Hlasné ticho pred búrkou

Aj napriek uvedeným nedostatkom je však Horiaca ríša kvalitným príspevkom do bohatierskej ságy. Po zmene tempa v Dračej cárovnej nám tu opäť spoza rohu nesmelo vykúka epika a veľké činy, ako však zhodnotil sám Svjatoslav, je to skôr príbeh viacerých malých víťazstiev. Krok za krokom sa posúvame k veľkému finále a Horiaca ríša je ako ticho pred búrkou. Len poriadne hlasné.

Juraj Červenák: Horiaca ríša, Bohatier - kniha tretia
Vydavateľstvo: Artis Omnis
Redakcia: Marta Blašková Maňáková, Andrea Harmanová
Obálka: Michal Ivan
Väzba: pevná s prebalom
Počet strán: 352
Rok vydania: 2018
Cena: 13,90 €