Horor náš každodenný

„Cesta strachu je nekonečná: myš sa bojí mačky, mačka psa, pes pána, pán svojej panej, pani myšky.“ Slovenské príslovie

Hoci sa posledné roky začínajú hororové romány tešiť obľube čitateľov, aj tak sa tomuto žánru nedostáva takej pozornosti, akú by si zaslúžil. Mnohí si myslia, že je to iba krvavý brak, ktorý sa neoplatí čítať. Našťastie je čoraz viac tých, ktorí po knižných hororoch siahajú. Majú možnosť presvedčiť sa, že aj tieto príbehy môžu byť kvalitným a dobrým čítaním.

„Jaskyňa, do ktorej sa bojíte vstúpiť, zvykne ukrývať vami hľadaný poklad.“ Joseph Campbell

Každý sa rád bojí...
Aspoň sa to hovorí. Ja viem, že to nie je úplná pravda. Existujú výnimky potvrdzujúce každé pravidlo. V tomto prípade k tým výnimkám jednoznačne patrí aj moja maličkosť.
Nerada sa bojím, čo je dôvod, prečo filmové horory nepozerám. No akousi zhodou ironických náhod som sa pred rokmi nevedomky dostala k hororu knižnému. Nuž a to bol ten osudový moment, kedy som sa do tohoto štýlu zamilovala. Odvtedy v stokách pretieklo veľa krvi, v hlbokých lesoch obetovali desiatky nešťastníkov a zopár motorových píl sa riadne zatupilo. Zo mňa sa stala obetavá aktivistka za práva hororu a neúnavná čitateľka tohto žánru.

„Nešťastný je ten koho spomienky sú naplnené iba hrôzou a smútkom.“ H. P. Lovecraft

King a Lovecraft
K najznámejším autorom hororu sa radia Stephen King a H.P.Lovecraft. Nie každý román, v prípade Lovecrafta poviedka, spomínaných pánov patrí k tomu najlepšiemu čítaniu. Napriek tomu sa stali kultovými osobnosťami a zdrojom inšpirácie viacerých úspešných aj menej úspešných spisovateľov. Kopa ďalších ich jednoducho kopíruje. Stephen King je stále aktívny a vychádzajú mu nové knihy, čím rozradostňuje srdcia svojich fanúšikov. No svet sa netočí iba okolo menovaných dvoch ikonických mužov. Vynikajúcich tvorcov je oveľa viac.
Milovníkom klasickej literatúry je známy Edgar Allan Poe, ktorého mnohé práce sa k hororu jednoznačne radia. Jeho tvorba je úžasná, strašidelná, plná beznádeje a temnoty. Osobne milujem Poeovu hororovú báseň z poviedky Ligeia. Už celé roky sa jej doslova neviem nabažiť. Je pre mňa jednou z najgeniálnejších básní. Keď sme už pri poézii...

Vedeli ste, že mnoho našich klasikov tvoriacich v19. storočí si sem – tam odskočilo k hororu? Neboli to klasické poviedkové či románové dielka, ale písali balady. Práve balady plné temna, nadprirodzených bytostí, zrady a vracajúcich sa duší nadchnú aj dnešného náročného čitateľa. Mnohokrát vo svojej baladickej tvorbe odrážali sociálne pomery tej doby, a tie, povedzme si úprimne, boli pre obyčajných ľudí horor prenesený do reality. V minulom roku vyšiel zborník prác týchto literátov, Umrlčí věnec (Golden Dog), v ktorom nájdete mnoho vynikajúcich balád. No poézia stále hýbe svetom, či aspoň jeho časťou, lebo aj v súčasnosti máme básnikov, ktorí milujú horor a dokážu ho spísať vo veršoch a rýmoch, či aj bez klasického rýmovania. 

„Nie je na škodu dúfať v to najlepšie, pokiaľ ste pripravení aj na najhoršie.“ Stephen King

Čo bolo, to bolo
V súčasnosti je situácia v ponuke hororových románov oveľa lepšia. Vznikli viaceré žánrové vydavateľstvá zamerané na publikovanie trilerov, hororov a ich subžánrov. Medzi tie, ktoré prinášajú kvalitnú literatúru, patria najmä malé vydavateľstvá Carcosa, Golden Dog a Gnóm!. Vďaka nim sme sa mohli dostať k skvelým románom, či zbierkam poviedok svetovo uznávaných osobností akými sú Laird Barron, Erik Hofstatter, Thomas Ligotti, Clive Barker, Filip Fracassi, Lucy Taylor, Mort Castle, Lucius Shepard, Brian Evenson, či kontroverzná Monica J. O‘Ruorke. Diela týchto autorov sú vynikajúcou chuťovkou, plnou správneho množstva temnoty, obáv, manipulácií, sexu aj hrôzy. Výber publikácií je skutočne veľký. Rozhodnutie je na vás, komu dáte prednosť, na kom si overíte, že tento žáner naozaj stojí za prečítanie.

Domáci sú tiež svetoví
Aj v horore narážame na fakt, že čitatelia majú veľakrát vžitú predstavu, že zahraniční autori sú lepší, než domáci. Že je to obyčajný výmysel platí v každom štýle, čiže aj v horore. Každoročne sa stretávame s viacerými novými talentovanými ľuďmi, ktorých napínavé príbehy sú kvalitou porovnateľné s tými zahraničnými, hoci sú to niekedy ich knižné prvotiny. A to som ešte nespomenula už populárnych autorov českej hororovej scény, akými sú Pavel Renčín, Honza Vojtíšek, Kristýna Haidingerová, Petr Boček, Martin Štefko, Jiří Sivok či Miroslav Pech.
Ak sa začítate do kníh Veroniky Fiedlerové, Nelly Černohorské, či Milana Skály (a mnohých ďalších), dáte mi za pravdu. Ich romány sa takmer vždy odohrávajú na miestach čitateľom dobre známych, čo im pridáva na atraktivite. Vkĺznete do ich príbehov a cítite sa v nich ako doma, pretože doma skutočne ste. Máte pocit, akoby sa opísané udalosti odohrávali u susedov, či postretli niekoho z vašich známych.

Dokonca existujú aj detské horory (v Čechách nedávno vyšla knižôčka Rosie), v ktorých je tajomný a napínavý príbeh prispôsobený detskému vnímaniu sveta a je napísaný s ohľadom na nízky vek.

„Najviac strachu som si v živote prežil kvôli veciam, ktoré sa nakoniec nikdy nestali.“ 
Mark Twain

Atmosféra desu
Mnohí si pod hororom predstavia rezanie motorovou pílou, zatínanie sekery do hláv, kopu krvi, vnútorností, krik, rev a vreskot. Toto všetko nájdete napríklad v subžánroch slasher a splatter. Autori hororov však pracujú najmä s atmosférou, ktorú dosahujú skvelými opismi, presným dávkovaním napätia a strachu, prekvapivými momentami a nečakanými dejovými zvratmi. Často sa venujú vnútorným pocitom hrdinov a ich myšlienkam, takže vnímavý čitateľ prežíva s postavami beznádej, obavy a trápia ho rovnaké tajomstvá, ktoré ničia život hlavnému aktérovi.

Ak sa začítate do dobrého hororu zistíte, že samotný príbeh často vychádza z tých najbežnejších situácií. Rekonštrukcia domu, nový byt, návrat člena rodiny, dedičstvo, zmena práce, nový partner či výchova detí. Poprípade vyšetrovanie zločinu, nehoda v práci, sex, túžba schudnúť, príroda, osie hniezdo, prechádzka lesom, prehliadka jaskyne, či nocovanie pod širákom. Pretože najvšednejšie veci a okamihy života sa dokážu zvrtnúť a stať sa tými najstrašidelnejšími. Stačí sa na ne iba pozrieť trošku inak. Prípadne do nich zakomponovať tajomno vo forme neznámych bytostí z tohto či iného sveta / dimenzie alebo neovládateľných prírodných živlov.

Najčastejšími ľudskými obavami sú strach z bolesti a zo smrti. Možno práve preto sa tak hojne vyskytujú aj v hororoch. S nimi súvisí viera v nesmrteľnú dušu, duchov uväznených v našom svete, špiritizmus a rôzne kulty. Obete, tajomné vzývania božstiev, krvavé rituály, duše vracajúce sa späť aby hrdinu varovali, či naopak priviedli do šialenstva. To všetko v rôznych variáciách a nevinných, respektíve viacej či menej drastických knižných obrazoch.
Vraví sa, že strach má veľké oči. Je to pravda. Keď sa už začneme báť, vidíme nebezpečenstvo vo všetkom naokolo a autorovi tento fakt stačí v texte len primerane využiť.

„Tá vec, ktorá čaká pod mojou posteľou, aby ma chytila za nohu, nie je skutočná. Viem to a tiež viem, že ak budem dosť opatrný a schovám si nohu pod periny, nikdy ma nič nebude môcť chytiť.“ Stephen King

Čo sa skrýva pod posteľou?
Aj horor, rovnako ako ostatné štýly, je poriadne rozvetvený na mnoho rôznych subžánrov. Ak si v beletrii či náučnej literatúre dokážete nájsť to svoje pravé orechové, určite si ho podľa svojich preferencií nájdete aj medzi horormi. Máte radi chrobáky? Duchov? Upírov? Prípadne inklinujete k tajomným rituálom, detektívkam alebo k hlbokým lesom a prírode? Z bohatej ponuky si vyberiete príbeh podľa toho, čo vás zaujíma.

Takže sa nebojte začítať do dobrého hororu. Obavy mať nemusíte. Váš strach je pri knihách obmedzený len na veľkosť a farebnosť vašej fantázie, a tiež na ochotu či neochotu báť sa. Knihám a príbehom vdychujete život vy sami. Nuž, a ako veľmi hororový si román spravíte, je naozaj len na vás.