SOBOTNÍ FILMOVÁ SRDCOVKA alebo môj krásny tajný sen...

Teda, po tomto článočku už tajný nebude, ale nevadí. A o čom snívam? Túžim po mnohých veciach, a keďže snívam každú noc, môžem si to množstvo snov dovoliť. Problém nastáva, keď niektorý z nich chcem zrealizovať. Rovnako je to aj s túžbou, ktorá súvisí s mojou filmovou srdcovkou. Žiť si raz pomaly, bez stresu, v dome so záhradou niekde za mestom. Pri mojich možnostiach je to však stopercentné sci-fi...

Filmom, ktorý mám skutočne rada a videla som ho už... no, videla som ho fakt veľakrát, je Dobrý ročník režiséra Ridleyho Scotta. Ešte štíhly Russell Crow, Marion Cotillard, Albert Finney, Abbie Cornish, Freddie Highmore a ďalší skvelí herci sa ocitli v príbehu o rôznych druhoch vášní.
Fantastika to nie je ani náhodou, no súvisí nielen s mojimi, ale aj s tajnými prianiami mnohých z nás. So snami o láske, dome s vinicou na francúzskom vidieku, hľadaní životných hodnôt, skutočných priateľov, rodiny či samých seba.

O kom a o čom?
Max Skinner v podaní Russella Crowa je tvrdý, sebecký a bezcharakterný burzový maklér. Zmenu v každodennom stereotype mu prinesie smrť strýka Henryho, u ktorého celé detstvo trávil prázdniny. Hoci bol Henry Brit, žil vo Francúzsku, kde vlastnil dom so záhradou a vinicu. Max je donútený vziať si kvôli dedičskému konaniu dovolenku, čo robí skutočne nerád. Je si vedomý, že počas jeho neprítomnosti ho môže ktorýkoľvek dravý kolega vyšachovať z teplého a dobre plateného miestečka. Takže odcestuje veľmi neochotne.
Príchod na miesta, na ktorých  prežil toľko krásnych chvíľ, ho nechtiac zaplaví spomienkami. Hoci má v úmysle starý barák aj vinicu predať, stretnutie s vzrušujúcou Fanny Chenalovou jeho pohľad na život od základu zmení. Max sa síce vráti späť do Británie, no stále má pred očami kaleidoskop dojmov a spomienok. Sám je prekvapený, ako veľmi ho opätovná návšteva domu a istým spôsobom návrat do minulosti, ovplyvnil. Je už len na ňom, či sa rozhodne zostať nechutne bohatým burzovým maklérom alebo sa vráti do Francúzska, vyhľadá Fanny a stopne predaj zdedeného majetku...

Prázdny vs. zmysluplný?
Tento film nás prevedie príbehom s humorom, nadhľadom, pohladí a prinúti zamyslieť sa. Hlavne nad tým, čo sa z nás v dospelosti stalo. Náš detský svet bol naplnený pokojom, fantáziou či radami ktoré sme dostali a pochopili až oveľa neskôr. Bolo v ňom množstvo blízkych ľudí, priateľov aj zážitkov, na ktoré sme zabudli. Žiaľ. Pretože tieto zážitky a naši blízki nás robili lepšími ľuďmi. Prebúdzali v nás to dobré, prípadne z nás robili hrdinov, odvážnych bojovníkov a učili, že vďaka priateľom a rodine môžeme prežiť a nájsť šťastie.

Potom sme začali dospievať a naše hodnoty sa často zmenili. Krásna detská bezstarostnosť, v ktorej nemali miesto pretvárka a lož sa kamsi vytratila. Vystriedala ju honba za kariérou, peniazmi, ubíjali nás každodenné starosti, problémy a rutina. Zmenili sme sa. Aj Max Skinner sa zmenil z milého chlapca na arogantné bezcitné a sebecké hovädo. Po Henryho smrti má šancu znovu objaviť svoje dobré JA, nájsť toho milého chalana s podrezaným jazykom, ktorý dokázal všetko, čo chcel, a to najkrajšie nachádzal cez prázdniny v spoločnosti strýka.

Dobrý pocit
Celý film je plný nádherných obrazov a kontrastu medzi sivým Londýnom a farbami hýriacim francúzskym vidiekom. Napriek tomu, že v ňom nájdeme kopec klasických filmových klišé a dej je predvídateľný, aj tak si nás rýchlo, nie len vizuálne, úplne podmaní. Navyše je prežiarený slnkom, teplom, plný vína, iskrenia medzi Maxom a sexi Fanny Chenalovou, nuž a samozrejme snahy dať do poriadku neudržiavaný strýkov dom. Pristihneme sa pri tom, že si užívame to pomalé tempo plynúce z letnej horúčavy a života na samote, kedy nie je žiaden dôvod ponáhľať sa, hnať sa za neurčitou vidinou budúcnosti. Strýko Henry to vedel, a aj my počas filmu pochopíme, že každá vec, okamih, zážitok príde v ten správny čas, ktorý však nikto nedokáže ovplyvniť. Hrozno sa zbiera až keď dozreje, víno sa pije až správne a dostatočne vykvasené. Nič neunáhlime.
Všetko na diváka pôsobí ukľudňujúco a mnohé situácie a skvelé dialógy nás príjemne rozosmejú. Pretože film je z veľkej miery postavený práve na vynikajúcich slovných prestrelkách, gestách hercov a trefných situačných poznámkach.
Atmosféru dotvárajú ešte aj Maxove retrospektívy a hudba. 
Max sa vo svojich spomienkach vracia do detstva a znovu prežíva chvíle strávené so strýkom Henrym pri tých najbežnejších činnostiach. Hrajú tenis, starajú sa o vinič, pijú víno, platia účty, či počúvajú skvelú hudbu. Je to práve Henry, kto ho svojimi názormi ovplyvnil viac, než by si kedy Max vedome pripustil. Retrospektívy ponúkajú divákovi možnosť spoznať Henryho aj Maxove detstvo, aby lepšie pochopil to, s čím po strýkovej smrti Max bojuje.

Možno aj preto, že Henry bol oveľa starší než Max, zaznieva vo filme mnoho starých, no skvelých melódií. Tie si nás rýchlo doslova omotajú okolo prsta.
Harry Nillson: How can I be sure of you, Gotta get up, Edmundo Ros: The wedding samba,
Richard Anthony: Itsy Bitsy Petit Bikini, či súčasné melódie Marca Streitenfelda Wisdom, Le coin perdu a mnohé ďalšie.

Ridleymu Scottovi sa podarilo vytvoriť šťavnaté sústo a nasýtiť diváka po vizuálnej aj intelektuálnej stránke. Dobrý ročník nám ponúkne pohľad na nás samých, na to, čo sa z nás často stáva vlastnou vinou alebo vinou okolností, do ktorých sa dostaneme. Nikdy preto nezabudnime na dieťa, ktorým sme boli. Na to, ako sme vnímali svet tými nedospelými očami plnými snov, fantázie a radosti z každého nového dňa ktorý príde a tajomstiev, čo so sebou prinesie. Život je nádherný, len tú nádheru musíme chcieť vidieť.