REPORTÁŽ: IstroCON a Comics Salón 2010

Bože, ale som už starý... to boli prvé slová, čo ma napadli pri vstupe do Istropolisu. Oproti mne sa rútila Lara Croft s kalašnikovom a nemenej pôvabná dievčina v školskej minisukni a kravate. Niečo som zaručene prešvihol... Kde som bol v ich veku? Kruci, veď v ich veku som bol ani nie pred desiatimi rokmi... Po mojom označkovaní neodolateľne ružovým náramkom som sa vrhol do toho pekla.

EMO, temnota, smrť. Záplava čiernoty, hukotu a mladosti. Aby som unikol z veľkého priestranstva nepríjemne páchnuceho mainstreamom, okamžite som začal hľadať Sci-fi a Fantasy Salón. Úspešne. Obe miestnosti boli sympaticky malé, v porovnaní s Japan a Anime Salónmi miniatúrne... ale postačujúce.

Fantasy salón mi ešte pre istotu nápisom FANTASY A HOROR pripomenul, že dnešný svet je DARK a podčiarkol to Eric Draven, Punisher, aj to monštrum zo Silent Hillu okolo mňa prebehlo. Prvá prednáška, na ktorú som sa dostal, bola našťastie o tej najväčšej klasike - Pán prsteňov. Svojské výrazové prostriedky prednášajúceho dodávali príspevku šmrnc a prítomní dokázali diskutovať a neskutočných podrobnostiach a faktoch týkajúcich sa Balroga. Napriek príjemnej atmosfére, ma začínal opantávať pocit vlastnej nepripravenosti a neodbornosti. Skrátka, pochopil som rozdiel medzi fanom a fanatikom.

Debata okolo časopisu Fantázia sa niesla v príjemnej atmosfére, aj napriek tomu, že sa diskusiu nepodarilo nasmerovať chceným smerom. Dozvedeli sme sa, že časopisu chýba spätná väzba - áno, chceme viac záchodových krátkych článkov, ale inak ste fajn - aj to, že je stále málo kvalitných slovenských autorov (IMHO už mi trochu lezie na nervy tá skeptická póza zástupcov Fantázie, veď doteraz uverejnenými poviedkami údajný zlý stav našej SF literatúry dokázali presvedčivo maskovať). Vyhlásenie finálových prác Ceny Fantázie ukázalo, že nežnejšie pohlavie opäť raz prevalcovalo mužských zástupcov.

Trochu nepremyslene som na chvíľu opustil prednáškovú miestnosť. Lavína útočiacich mladých až mladistvých návštevníkov mi vysvetlila, že späť sa mi už vrátiť nepodarí. V programe som si nalistoval, že príspevok o horore, ktorý som chcel vidieť a počuť, má popis: o sexe, násilí a kadečom inom...

Sobotu slušne odpálila prednáška o kyberpunku. Preplnený salón a šikovne spravená prezentácia (tie polonahé futbalistky ma dostali) spravili super atmosféru, aj keď prednášajúci poňal kyberpunk hlavne z kyber hľadiska (bola reč aj o Robocpoovi, paradoxne bez zmienky o napr. Ja, robot). Mimochodom, nedávno sme na Sardene mali článok o filmovom kyberpunku a až na IC/CS som zistil, že v ňom trestuhodne nebola retro kultovka Tron. Ale hej, aj Hermiona ma dostala.

Nasledoval trochu rozkolísaný steampunk. Priveľa vysvetľovania o čo vlastne ide, veľké množstvo nefungujúcich ukážok. Po trištvrte hodinovom prebojovávaní sa k steampunku vo filme, to však získalo na atraktívnosti aj vďaka humoru pár videí.

Pri ďalšom putovaní priestorom conu, som dostal kopanec vo forme škatule s nápism: "zober si ma, som zadarmo". Bolo v nej totiž niekoľko kusov poviedkovej zbierky Niekedy od Štefana Huslicu. Podľa mňa najlepšia kniha, akú moderný česko-slovenský SF trh vyprodukoval. Zobral som si jednu, pretože tá, čo mám doma, je už riadne zodratá...

Krst Comics a Manga Booku 4 bol možno až v prehnane skromnom duchu, ale tvorcom zjavne nechýba zanietenie a aj v budúcnosti nám snáď prinesú rovnako zaujímavé projekty.

Večer som z čisto fiziologických potrieb uprednostnil pred koncertom japonskej Gothiky absorbovanie teplej stravy (skrytá reklama: Pizzeria La Mama robí neskutočne dobrú pizzu). Keď som potom s plným žalúdkom prechádzal okolo Istropolisu, stáli pred ním policajné autá ako aj sanitka. Celkom som bol rád, že neviem, o čo ide a spokojne som sa išiel zvaliť na izbu.

Vražda sa zrejme nestala, teda minimálne v nedeľu o tom nikto nehovoril. Dosť veľa sa však rozprávalo o Philipovi K. Dickovi. Život a tvorba legendy SF sú zaujímavé sami o sebe, navyše ak sú podané svižne a informácie sú vhodne poprekladané obrazovým materiálom, môže ľahko vzniknúť jedna z najlepšie vyvážených prednášok posledných Istroconov.

Vystúpenie Petry Neomillnerovej som vplyvom vyššej moci a zmeneného programu nestihol, vypočul som si však celkom zaujímavé hodnotenie poviedok zo súťaže Poviedka Istroconu. Išlo o stret štvorice nekompromisných porotcov a mladých autorov, nikto však neskandoval, nikto neplakal ani nevyháňal účastníkov z javiska. „Talentová šou“ podľa mojich predstáv.

A to je všetko. Ešte pred pár rokmi som nechápal, ako môže niekto písať o akcii, keď absolvoval len pár prednášok. Tento víkend som však vôbec nepotreboval behať splašene na všetky zaujímavé veci v programe. Stačil mi občasný závan starých dobrých časov, a záplava spomínanej mladosti, temnosti a nespútanosti ma presvedčila, že fandom a IstroCON tu budú aj v budúcnosti, a určite budú rásť i meniť sa a vôbec nebude vadiť, že ja im už možno vôbec nebudem rozumieť. Pôjdem aj nabudúce.