KOMIKS: The Shadow - Kto vie aké zlo sa ukrýva v srdciach ľudí?

Článek od: Marek Keram Barányi - 16.05.2012

Mysle a oči dospievajúcej mládeže deväťdesiatych rokov, na území bývalého Československa, boli pod neustálou paľbou seriálov a filmov. Knight Rider, Baywatch, M*A*S*H, Akty X, Priatelia, Beverly Hills, Melrose Place, MacGyver a ďalšie seriáli nás učili ako to v Amerike chodí a že všetci Američania sú krajší než my. Vo vlhkých snoch dospievajúcich chlapcov sa objavili sestry Andersonové – Gillian a Pamela (niekedy aj spolu) a hlavy dievčat poplietli Leonardo DiCaprio, Marky Mark a Backstreet Boys. Lenže toto nie je článok o onanii pre Bravíčko, ale o komiksoch, tak prejdeme k veci. Ako všetci isto viete, v deväťdesiatych rokoch sa urodilo pár filmových adaptácií komiksov: Barb Wire, Schumacherovy Batmani, Blade, Maska a Men in black sú iba niektoré z nich. Filmovej adaptácie sa dočkala aj nekomiksová, pulpová postava zvaná The Shadow. Že prečo nekomiksová? O tom si teraz niečo povieme.

The Shadow sa zapísal do povedomia ľudí podobne ako hrdinovia Green HornetLone Ranger: vďaka rozhlasovej relácii. Tá vznikla v roku 1930, vďaka spisovateľovi a profesionálnemu mágovi Walterovi B. Gibsonovi. Pôvodne nemal The Shadow ani len meno. Bol iba záhadný rozprávač pulpových príbehov v relácii Detective story hour. Behom jedného roka si však bezmenný muž získal dosť fanúšikov na to, aby dostal meno a svoj vlastný časopis, The Shadow Magazine. V roku 1937 sa dočkal The Shadow svojej vlastnej rozhlasovej relácie a z obyčajného smrteľníka sa stal smrteľník, ktorý dokázal „zastrieť mysel ľudí“, aby ho nevideli. Spolu s reláciou The Shadow sa zrodil aj slávny výrok, „Kto vie aké zlo sa ukrýva v srdciach ľudí? Shadow to vie!“ nasledovaný maniakálnym smiechom. A tak ako prišiel The Shadow o svoju obyčajnosť, tak sa zmenila aj jeho garderóba. Pôvodne bol odetý iba v obyčajnom obleku s baloniakom a na hlave mal čierny klobúk. V štyridsiatych rokoch mu autori podarovali dvojicou pištolí kalibru .45 a dolnú časť tváre mu zakryli veľkým, červeným šálom, vďaka čomu mohol tajiť svoju skutočnú identitu.

Náš tienistý antihrdina je v skutočnosti bývalý pilot a špión, Kent Allard, veterán prvej svetovej vojny. Ten kedysi havaroval v juhoamerickej džungli, kde sa mu nejakým zázrakom podarilo zbohatnúť a po návrate do rodného New Yorku si zvolil novú identitu. Allard bol totiž takmer identickým dvojníkom muža menom Lamont Cranston. Ten bol momentálne na ceste okolo sveta, tak si Allard dočasne prepožičal jeho identitu. Keď sa pravý Cranston vrátil, Allard sa pomocou vyhrážania ubezpečil, že on a iba on, bude Lamontom Cranstonom. A podobne ako Batman a Green Hornet, ani The Shadow nebol na boj so zločinom sám. Mal svojich pomocníkov a špiónov, ktorý mu pomáhali vždy keď mu jeho „superschopnosti“ nestačili. Jeho nepriateľmi boli hlavne šéfovia zločinu, šialený vedci, „superzlosyni“  a organizácie Hand a Hydra (nie tie od Marvel Comics). V roku 1940 sa The Shadow prebojoval aj do komiksov a postupne ho vzali pod ochranné krídla aj vydavateľstvá DC a Dark Horse Comics. Urodilo sa aj niekoľko televíznych adaptácií a jedna filmová, s Alecom Baldwinom v hlavnej úlohe. Táto filmová adaptácia sa mi páčila ako decku a páči sa mi aj dnes. A páčila sa aj Garthovi Ennisovi. Ten dostal za úlohu predstaviť túto legendárnu postavu dnešným čitateľom.

Japonský okupanti zabili v rokoch 1931 až 1945, pätnásť miliónov Číňanov. Kamkoľvek šli, tam ich nasledovala hrôza. Ich zbraňami boli masaker a vyhladovanie. Milióny civilistov sa dali na útek, iný boli zotročený. Mnohý boli vystavený biologickým experimentom s týfusom, antraxom a operáciám bez anestézie.  Zajaté ženy a dievčatá boli znásilňované, muži a chlapci boli nútený k incestu. S týmto vedomím žije náš hlavný a záhadný antihrdina, muž menom The Shadow, každý deň. On vie čo sa stane a že Japonci budú jedného dňa spojencami fašistického Nemecka. Ale jediné čo môže robiť je sústrediť sa na svoj súčasný problém. Momentálne ide po krku dvojici Japoncov, ktorý neprišli do New Yorku, kvôli krásnym lokalitám a „exotickým“ ženám. Spomenutú dvojicu a ich osobnú stráž vystopoval do prístavu. Po niekoľkých sekundách a tucte vystrieľaných nábojov sú zlosyni a ich ozbrojená eskorta mŕtvy. Ale Shadow s nimi ešte neskončil. Chce vedieť čo sa preháňa v mysliach mŕtvych Japoncov.

Na druhý deň sa pán Lamont Cranston stretáva v hoteli s pánom Landersom a jeho spolupracovníkom Patom Finneganom, ktorý vyšetrujú masaker v prístave. Oznámia Cranstonovi, že zavraždený Japonci boli dôstojníci japonskej rozviedky. Do New Yorku prišli pred tromi dňami a chceli vykradnúť istú loď, ktorej náklad bol  pre nich údajne cenný. Ale o tom už Cranston vie, pretože slúži Landersovi ako poradca vo veciach bonzáckych a orientálnych. Vďaka tomu vie aj to, že brat jedného zo zavraždených je majorom japonskej rozviedky. A že dorazil do New Yorku deň pred svojím, čerstvo zosnulým, bratom. Takže možno o sebe ešte dá polícii vedieť. Našťastie, kope za spravodlivosť aj Cranstonovo alter ego, The Shadow, muž obdarený zaujímavými schopnosťami. Dokáže zastrieť myseľ ľudí, vidí úlomky budúcnosti a vie hovoriť s mŕtvymi, ale napriek týmto schopnostiam je ešte stále iba človek. A ak chce niekto úspešne bojovať so zločinom tak sa musí podriadiť pravidlám a spolupracovať s ostatnými ľuďmi. Či sa mu chce, alebo nie.

Garth Ennis nám už niekoľkokrát dokázal, že rád píše historickú fikciu. A že mu to celkom ide. No a keď dostal šancu písať príbehy postavy, ktorej príbehy sa odohrávajú v New Yorku tridsiatych rokov, s nadšením po nej skočil. Možno to tak nevyzerá, ale Ennis je fanúšikom Shadowa a jeho príbehov. A tak k hlavnej postave aj pristupoval: s úctou a vážnosťou akú si nebezpečný a záhadný antihrdina zaslúži. V príbehu je dosť krvi, odseknutých hláv a rozstrieľaných tiel, The Shadow je krutý, ale spravodlivý. Miestami sa vám bude zdať, že ide o príbeh Punishera, ale Frank Castle je, na rozdiel od Cranstona, jednoduchý človek. Rieši jeden problém za druhým a nikam sa neponáhľa. The Shadow vidí veci vo väčšom merítku, má rád teatrálnosť a niekedy pripravuje zlosynov o život premyslenými spôsobmi.

O kresbu sa postaral Aaron Campbell (Green Hornet: Year one), ktorému sa výborne podarilo zachytiť atmosféru tridsiatych rokov. Campbell vie ako kresliť reálie, postavy, ich tváre, akciu a hlavne výborne „prerozprával“ Ennisov scenár. Ako je vo zvyku pri prvých číslach, aj The Shadow sa dočkal viac než len jednej obálky. Ak sa aspoň trochu vyznáte v komiksoch, tak mená Alex Ross (Marvels), Howard Chaykin (Wolverine), John Cassaday (Astonishing X-Men) a Jae Lee (Dark tower) by vás mali ubezpečiť, že obálky sú celkom k svetu.

Takže, stojí The Shadow Gartha Ennisa za prečítanie? Je tento komiks dobrý? Samozrejme, že stojí za prečítanie a je dobrý. O tvorbe Gartha Ennisa pochybujú iba hlupáci a ľudia, ktorý očakávali, že pokračovanie filmového Ghost Ridera bude kvalitným filmovým zážitkom bez cage faceov. Ak máte chuť na pulpové dobrodružstvo, prečítaním tohto komiksu nič neskazíte.

Stránky z komiksu nájdete TU

Přidat komentář