RECENZE: George R. R. Martin, Hra o trůny (Píseň ledu a ohně 1)

Položím vám otázku. Ako v žánri tak nespútanom a tak málo zviazanom pravidlami, ako je fantasy, vytvoriť dielo, ktoré sa od ostatných odlišuje, ktoré ich prekonáva a ktoré nad nimi vyčnieva? Nie je to vôbec jednoduché. Otcom fantastiky J.R.R. Tolkienovi a Robertovi E. Howardovi jednoducho stačilo byť prvým, aby sa ich diela považovali za kult a klasiku aj desiatky rokov od ich vzniku. To moderný spisovateľ, joj, ten to má oveľa ťažšie. Ten musí prísť s niečím, čo tu ešte nebolo. S niečím, čo všetky tie dračie a elfské variácie na variácie, ktoré každoročne zaplavujú svetový trh, nekompromisne zadupe do zeme.

Skôr než sa rozpíšem o dôvodoch, prečo sa tento obdivuhodný úspech podarilo dosiahnuť práve americkému spisovateľovi Georgeovi R. R. Martinovi (takže je to jasné – stačí mať dve stredné mená začínajúce na „R“ a prepisujete dejiny žánru!), sa pokúsim v krátkosti predstaviť dej prvého románu z cyklu „Pieseň ľadu a ohňa“ pod názvom „Hra o tróny“.

Lord Eddard Stark zastáva post Strážcu severu na kontinente Západozemie. Tento kontinent bol kedysi tvorený siedmimi samostatnými kráľovstvami, ktoré sú ale už po stovky rokov zjednotené pod nadvládou jedného kráľa. A práve kráľ Robert Baratheon, ktorému lord Stark pomohol zvrhnúť predchádzajúceho tyranského panovníka a usadnúť na trón, navštívi na sklonku dlhoročného leta (ročné obdobia v Západozemí môžu pokojne trvať roky) svojho dávneho priateľa a spojenca a predloží mu ponuku, ktorú Stark pokladá za prekliatie. Po záhadnej smrti svojho predchádzajúceho pobočníka ho totiž kráľ chce vymenovať za nového. Eddard je nútený prijať túto takzvanú poctu a tým sa dostáva do kolotoča dvorných intríg, zrád, vrážd a nešťastí, ktorým musí čeliť nielen on, ale aj členovia jeho rodiny. A nielen to, na druhom konci sveta spriada mladý exilový princ Viserys plány, ako sa do Západozemia vrátiť a znovu získať svoj právoplatný trón a korunu.

Vedzte toto, vážení čitatelia: nech by som sa snažil akokoľvek, v žiadnom prípade by som vám na tomto obmedzenom priestore nedokázal predstaviť dej Hry o tróny v celej svojej nesmiernej veľkoleposti a košatosti. Môj hore uvedený sumár tvorí iba tú najzákladnejšiu dejovú kostru, na ktorú Martin nabaľuje mnohovrstevnatý, strhujúci a na prvý pohľad nesmierne ťažko ovládateľný dej, ktorý však sám autor riadi vskutku precízne a nedovolí čitateľovi sa v dejových líniách, zápletkách a podzápletkách stratiť. Informácie sú dávkované postupne a s rozumom (zahltenie faktami nehrozí), avšak aj napriek tomu je od čitateľa vyžadovaná úplná pozornosť a sústredenie. Hra o tróny rozhodne nie je románom, ktorý si môžete čítať pred spaním s klipkajúcimi očami, potom knihu odložiť a znova sa k nej vrátiť trebárs za týždeň. Ak tak urobíte, trestom vám môže byť mierny alebo väčší zmätok v množstve postáv, názvov a miest, ktorý sa ale našťastie postupom čítania opäť napraví.

Ak sa sami seba pýtate, ako môže mať jedna kniha tak členitý dej, odpoveďou nech vám je zároveň aj odpoveď na otázku, v čom je Martinovo dielo také výnimočné: Hra o tróny totiž NEMÁ hlavnú postavu a NIE JE členená na klasické kapitoly. Dej je rozprávaný formou takzvaných „POV“ („Points of view“ – anglicky „uhly pohľadu“), kde sú nám predkladané osudy rôznych protagonistov románu, z ktorých každý má vlastné ciele, túžby a myšlienky. Sú to samostatné dejové línie a jedna od druhej môže viac či menej závisieť, avšak všetky sú si absolútne rovnocenné, rovnako ako postavy, ktorých sa týkajú. Takto sledujeme prekrývajúce a prepletajúce sa osudy už spomínaného Eddarda Starka, jeho ženy Catelyn, ktorá v manželovej neprítomnosti odkrýva zrady a tajomstvá na vlastnú päsť, ich dcér Aryi a Sansy a syna Brana, ďalej Starkovho nemanželského syna Jona Sneha, no a nakoniec nazrieme aj do hlavy Daenerys, princeznej vo vyhnanstve, a taktiež Tyriona Lannistera, trpasličieho brata kráľovnej Siedmych kráľovstiev. Práve v tomto tkvie ďalšia unikátnosť Hry o tróny: spoznávame osudy postáv, ktoré sa sebe navzájom ani v najmenšom nepodobajú. Severský lord so zmyslom pre česť, jeho bastard túžiaci po uznaní, oddaná matka, člen kráľovskej rodiny malý telom, ale veľký duchom… Ani zďaleka si neobľúbite všetkých a ani zďaleka im všetkým nebudete fandiť alebo schvaľovať ich konanie. Ale o to práve ide – o rôznorodosť zmýšľaní netypických hrdinov, ktorá dodáva fantastike úplne nový rozmer.

Spisovateľské majstrovstvo Georgea Martina sa prejavuje aj vo fakte, že kniha je nemálo inšpirovaná skutočným stredovekom. Autor nám predkladá uveriteľný obraz rôznych rodov Západozemia, ich heraldiky, vazalov, histórie a vôbec celkového usporiadania fiktívneho kráľovstva. Kniha sa navyše číta veľmi ľahko – čitateľ nie je zdržiavaný zbytočne vzletnými a rozťahanými opismi, naopak, dej plynie hladko a Martin poskytuje čitateľovi práve toľko informácii, koľko potrebuje, a zvyšok ponechá jeho predstavivosti a obrazotvornosti.

Od chválenia musím ale s ťažkým srdcom prejsť ku kritizovaniu, ktoré sa však netýka samotného obsahu románu, ale jej prevedenia. Pre vydavateľstvo Talpress je táto kniha už druhým vydaním Hry o tróny, ktorá pred rokmi vyšla v dvoch zväzkoch a v nie veľmi vábnej vonkajšej úprave. Čo o to, nová obálka je vcelku uchádzajúca a pevná väzba a jeden zväzok románu určite svedčia viac, ale… Ale aj napriek sľubom to vyzerá tak, že čo sa týka chýb a preklepov v texte, nedal si vydavateľ (respektíve korektor) príliš záležať. Skutočne iba pár zásahov tlačiarenského škriatka bolo napravených a ostatné stále hyzdia tvár tejto skvelej knihy. Nejde pritom iba o preklepy, dokonca sa vyskytla aj minimálne jedna zavádzajúca faktografická chyba v prehľade rodov na konci knihy (nie, Jon Sneh skutočne nie je dedič Železných ostrovov…). Nie sú to veci početné, závažné alebo nejako inak kaziace čitateľský pôžitok, ale pri chystanom druhom vydaní pokračovania („Stret kráľov“) by mal korektor svoju prácu urobiť oveľa dôkladnejšie.

Ani sebeväčší preklep by však nedokázal zakryť fakt, že Hra o tróny je jednoducho fantastickým dielom, ktoré sa právom stalo modernou klasikou. Ak hľadáte klenot pre svoju súkromnú knižnicu, už nemusíte. Našli ste ho.

Hra o trůny, prvá kniha ságy Píseň ledu a ohně
George R. R. Martin
846 strán
Formát: 135 x 205
Jazyk: Český
Väzba: Pevná s prebalom lesklá
Vydavateľ: Talpress