Vraví sa, že najväčšia radosť, je škodoradosť. A možno je to pravda. Určite však len dovtedy, kým niečo, čo sa stalo niekomu inému, sa nestane aj nám. Vtedy srandičky končia a nastupujú problémy. V hororovom svete to ale nejde tak jednoducho. S problémami totiž prichádza temnota, strach, panika a ktohovie, čo ešte. Asi je skutočne lepšie to vopred nevedieť...

Predstavte si, že sa máte stať hviezdou medziplanetárnych letov. Pripravovali ste sa na to mnoho rokov a svojmu snu podriadili všetko. Podarilo sa... Konečne vystúpite z raketoplánu na povrch Marsu, chystáte sa povedať niečo veľmi múdre, čo si ľudstvo naveky zapamätá, a v tom sa ktosi, kto vyliezol z akejsi červej diery, navyše v zaplátanom skafandri, spýta: Jak vám dupou králíci, volové?

Naša budúcnosť podľa Sergeja Lukjanenka vôbec nemusí byť taká strašná. Síce dôjde ku globálnej katastrofe, no tá má vlastne celkom super následky. Priznávam, že všetci ich za skvelé nepovažujú, no žiť večne, uznajte sami, nie je na zahodenie.

Iba nedávno (vlastne až tak, že je ešte stále horúca a voňavá), vyšla zbierka čisto slovenských sci-fi poviedok, nazvaná „Malá antológia sci-fi“. Publikovaná bola v rámci projektu Spektra fantázie, ktoré sa snaží podporovať talentovaných autorov fantastiky a ilustrátorov.