POVÍDKA: Martin Kochlica, Marvin - Rýchlejší ako smrť

Zombia Marvin sa naposledy potuloval v splatter fantasy románe Dušana D. Fabiana Živého mě nedostanou! Tento zjazvený sympaťák sa teraz vracia v krátkej poviedke. Z Atlantídy sa presunul do Rímskej ríše roku 24 pred Kristom a nezachraňuje nikoho menšieho než dcéru Octaviana Augusta... Marvin ďakuje svojmu stvoriteľovi, že ho bez okolkov požičal inému autorovi.

Zobudí ma rovnaký pocit, aký ma zaplavil včera tesne po sexe. Také to nepríjemné poznanie, že som niečo poriadne posral. Klátiť cisárovú dcéru namiesto toho, aby som ju čo najskôr odviedol k imperátorovi, je skrátka blbosť. Teraz je tu však ešte čosi, čo nie je v poriadku. Panovníkova dcéra stále leží na mne, avšak dierou, kde kedysi boli dvere, sa na nás rútia traja po zuby ozbrojení chlapi. Kurva, prečo vždy chodia v trojici?

Okamžite sa začnem gúľať k opačnej strane miestnosti, s prekvapenou dievčinou v náruči. Hneď začne jačať. A vzápätí prestane. Pri mojom manévri som ju totiž chtiac-nechtiac riadne omlátil o podlahu a ona zamdlela.

Včera som si nadával ako besný, keď ma počas súlože udieral do kolena môj čakan zavesený na opasku. Teraz ďakujem bohom, že som ho neodložil a okamžite môžem obľúbenú zbraň zovrieť a z celej sily ju šmariť po prvom útočníkovi.

Krompáč pripichne rozbehnutého hrdloreza na náprotivnú stenu ako veľkú špinavú handru. Dostal to rovno do krku a vôbec to nebol pekný pohľad. Teda aspoň pre zvyšných dvoch. Využil som ich chvíľkové rozčarovanie nad kumpánovým K.O. a okamžite som pri svojom meči.

Osvedčeným švihom z otočky presekávam šupinový pancier toho väčšieho. Železo zaškrípe a ďalším úderom vykonávam amputáciu, potom penetráciu, napokon kastráciu. To by jeden neveril, čo všetko sa dá naučiť od felčiara...

Posledný zrejme v detstve počul priveľa hrdinských príbehov, pretože čaká, kým neskončím s jeho parťákom a až potom sa na mňa vrhá. A možno si ma chce poriadne vychutnať a teraz mu konečne nikto nezavadzia. Novonacvičeným kopom z výskoku mu rozdrvím sánku, štandardným šlapákom mozog a je po ňom. Sráč. S posledným býva vždy najviac roboty, a tento sa nestihol ani poriadne rozohnať...

Vo dverách zrazu stojí ďalší chlap a mieri na mňa kušou. Pomocou kotúľu sa dostávam k oknu a jedným skokom von z budovy.

Nezvyknem sa takto rýchlo zdekovať, ale tentoraz som si nemohol dovoliť váhať. Viem, že ani on už nezaváha. To, že okamžite nevystrelil, bola chyba a on ju zaručene nezopakuje. Nikdy svoje chyby neopakuje.

"Keby som vedel, že žiješ, vrátil by som sa po teba!" kričím na svojho bývalého spolubojvníka spoza múru.

Nenamáha sa slovne reagovať. Vystrelí. Šíp preletí cez prasklinu v stene a ani len nešuchne o tehly, ide presne stredom. Hrot mi prešpikuje hruď.

Kurva! Ako môže mať niekto takú dobrú mušku?

"Neprišiel som sa pomstiť!" Zjavne ma chce ešte viac nasrať.

Som už nejaký ten rôčik mŕtvy, preto okamžite cítim, že hrot, ktorý ma trafil, je natretý sajrajtom, čo paralyzuje svalstvo. Dobre informovaného kamaráta nedáte za nič... Okamžite šíp vytrhnem a na jazyk si nakvapkám trochu Elixíru, ktorý ma už roky drží pri "živote".

Hneď sa cítim lepšie, ale do zarastenej záhrady za domom bežím stále tackavo ako... ako dáky zombík. Som bez môjho verného čakanu, ale stále zvieram meč. Dokrivený, miestami vyštrbený, ale vždy spoľahlivý. Ním dokážem zabiť, aj keby by mi odsekli obe ruky. Hej, aj to som už zažil.

Premýšľam, ako sa z rúk povstalcov vôbec dostal. Keď som z keltského tábora aj s cisárovou dcérou utekal, bol som presvedčený, že je po ňom. Postupne si vybavujem, čo som pred chvíľou videl. Ale áno, jeho tvár bola iná. Nové jazvy, popáleniny, stopy po mágii... Určite ho mučili.

Z miestnosti, kde som ešte pred chvíľou bol, sa ozýva buchot a chrčanie. Mužské rovnako ako ženské.

Prepadne ma neblahá predtucha, že tá krava sa prebrala a teraz mi skúša pomôcť.

Obehnem dom a z opačnej strany sa vkrádam do miestnosti.

Ľavačkou škrtí panovníkovu dcéru pritisnutú k stene a pravačkou jej mieri kušou do tváre. Jej chrapot je spôsobený zadúšaním sa, ten jeho čakanom, ktorý mu vytŕča z boku.

No doriti, ona ho prešpikovala mojim vlastným krompáčom.

Odborné bodnutie do krčnej chrbtice spôsobí, že v poslednej sekunde ostáva ochromený a nemôže stisnúť spúšť. Aj tak viem, že ju stlačiť nechce. Nie kvôli tomu, že za záchranu dievčaťa bola vypísaná odmena, ale preto, že to je proti jeho zásadám. Zasratý idealista, ešte aj umiera s čistým svedomím.

Zrazu pochopím, ako sa dostal z rúk nepriateľa. Ich druidi ho určite mučili a testovali, aby spoznali jeho osobnosť. A potom už len stačilo ponúknuť mu život. S jedinou podmienkou: že ma zabije za to, že som zmaril povstaleckú snahu vydierať cisára. Ozaj mi teda neklamal, vážne sa neprišiel pomstiť. Zohnal pár zabijakov a šiel vykúpiť svoj život, pretože dal slovo.

Rozhodnem sa ho aspoň pochovať. Nie som práve tímový typ, ale on bol celkom v pohode parťák. Trochu úcty si rozhodne zaslúži. Možno aj trochu viac... Kurva! Situácie ako táto dnešná rozhodne nezažívam každý deň.

Vzlykanie imperátorovej dcéry mi po chvíli začne hrozne liezť na nervy, preto ju vytiahnem von do záhrady a ukážem jej smer, ktorým leží jej domov. Ak sa bude ponáhľať, do večera je v paláci. Už mi nezáleží na odmene ani na jej pevnom zadku. Nechápem, ako som mohol byť ešte včera taký nadržaný, zase až taká pekná nie je...

Cisárova dcéra mi zmizne z očí a ja sa cítim akýsi slobodnejší. Keď však o chvíľu začnem krompáčom kopať jamu, mám pocit, že ma niekto pozoruje.

No nedrblo by vás?

V duchu si však trochu vydýchnem. Prachy sa vždy zídu...

Marvinova dobová ritina bola prevzatá zo stránok www.dusanfabian.sk. Jej autorom je Danglár.

O autorovi

Martin Kochlica (*1984 / +2017)
Kromě psaní článků se věnoval i psaní povídek a v roce 2007 byl jmenován Rytířem fantasy za text Labor Gratuitus. Jeho povídky Druh komunikace a Ovipostor si můžete přečíst v antologiích Fantazia 2007 a Fantazia 2010. Sám si pak uspořádal výběr vlastních povídek ve sbírce Mikropoviedky 2006–2016.

Sardenský nekrolog najdete ZDE.