NEDĚLNÍK: Aké knihy radi čítate? (Anketa na nedeľu)

Článek od: ena - 31.03.2024

Je jasné, že keď patríte k čitateľom Sarden.cz, máte radi fantastiku a jej milované žánrové detičky. Otázka by asi skôr mala znieť, aké dlhé (rozsiahle) knihy obľubujete? Či už počtom strán alebo množstvom pokračovaní...

Nemám toľko času
Začiatkom roku som písala pre istý web veľký článok o všetkých pôvodných slovenských fantasy knihách, ktoré vyšli v predchádzajúcom roku. Nedalo sa opäť si nevšimnúť, že hlavne u debutantov je moderné začínať svoju spisovateľskú kariéru hneď s trilógiou či ešte početnejšou lógiou a s čo najväčším počtom strán. Avšak našli sa aj minimalisti. Nuž a práve vtedy som si položila otázku, na ktorú mi môžete odpovedať iba vy, čitatelia.
Koľko stranová / dielna kniha je pre vás ideálna?

V súčasnosti je každý veľmi ubehaný, ulietaný, zamestnaný, zavalený povinnosťami... Na čítanie rozvláčnych článkov a príspevkov na sieťach nemáme dosť času a najskôr ani trpezlivosti. Trendom na Instagrame je spraviť pár sekundové storíčko či video. Zaujať však musíte už v prvých dvoch sekundách. Ak sa tak nestane, pokračuje užívateľ Instagramu v rolovaní a vy prichádzate o lajky a prípadne aj nových sledujúcich. Občas aj tých starších. Rovnako je na tom FB a rôzne blogy. Ak sa autor siahodlho vykecáva, všetko obkecáva, zakecáva sa, neustále niekam odbočuje a nedrží sa hlavnej línie, má smolu. Váš čas je vzácny.  

Rovnako je to s knižkami. Keď sledujem rôzne diskusie, bavím sa s priateľmi alebo s ľuďmi, ktorí majú tú smolu, že mi skrížili cestu (pretože som komunikatívna a ako tvrdí moja mama, pokecám si aj s WC misou) a reč sa stočí na literatúru, dozvedám sa väčšinou, že na čítanie dlhých príbehov a rôznych bichlí nemajú čas. Niektorých vraj hrúbka knihy či počet častí doslova odrádza od toho, aby si ju kúpili či požičali v knižnici.

Sto či radšej šesťsto?
Povedzte mi, koľko stránok je pre román ideálnych? Sto, tristo, šesťsto? Je to určite individuálne. Aj z pohľadu textu, aj čitateľa. Pretože existujú knihomoli, ktorí bichle 500+ milujú a vyhľadávajú. Určite budete so mnou súhlasiť, že ak je príbeh skvelý, napínavý, krvavý, prípadne super zamilovaný a nebodaj srdcebôľno tragický (podľa čitateľovho vkusu a preferencií), stránky ubiehajú doslova samé a my sme schopný prečítať hoc aj knihu veľkosti XXL takmer na jedno posedenie. V istej recenzii som písala: Na veľkosti skutočne nezáleží. V tomto prípade nezáleží na dĺžke románu či poviedky. Ak je pútavá a dobre napísaná, môže mať rozmer, aký len chce. My, čitatelia, budeme zakaždým spokojní.

Trendy netrendy
Taktiež by som rada vedela, či radi čítate romány na pokračovanie. Možno máme rovnaký problém... Než autor dopíše ďalšiu časť, pokým prejde korektúrami a vyjde, zvyčajne to chvíľku trvá. Nuž a ja medzitým šťastne zabudnem, čo sa odohrávalo v predchádzajúcej knižke. Skvelé sú vydania zahraničných románov na pokračovanie, ktoré už v domovskej krajine vyšli dávnejšie, takže stačí počkať na preklad ďalšej časti. Proces je tým oveľa rýchlejší a čitateľ na dej predchádzajúceho dielu nezabudne.
Ale už v úvode som spomínala, že módnym trendom medzi začínajúcimi autormi je pustiť sa rovno do viacdielnych sérií. Keďže úvodná kniha je zároveň autorovou prvotinou, nikto nevie, ako sa jej a aj tým ďalším knihám bude dariť. Bežne sa stáva, že sa pokračovania a vytúženého ukončenia príbehu nakoniec ani nedočkáme.

Malá prosbička
Komentáre sa kopia najmä pod príspevkami o tých naj extra filmoch, hrách, kontroverzných knihách a témach. No ja mám na vás veľkú prosbu. Napíšte mi do komentárov, čomu dávate prednosť?

1.Krátkym príbehom a útlym knižkám, či dlhým príbehom a objemným knihám? 
2.Dlhším až dlhým sériám alebo príbehu ukončenému v jednej knihe?
3.Je vám to v podstate úplne jedno. Hlavne, aby bola kniha dobrá.

Je to totiž téma, ktorá by si taký malý čitateľský prieskum, svoju vlastnú anketu, naozaj zaslúžila. Vopred vám všetkým ĎAKUJEM.

Vaša Ena
 

Komentáře

ad 1) Kdysi v začátcích svého psaní jsem měl dojem, že ideální rozměr je 220 až 240 (normo)stran... Jenže to neplatí absolutně. Kniha musí být rozsahem přiměřená svému příběhu, a pokud je opravdu dobrá, je úplně jedno, jak tlustá je. Kingovo "To" jsem kdysi poprvé přečetl na jeden zátah stejně jako třeba Schaeferova "Shanea" (když už bych měl vybrat dva extrémy).

ad 2) Nic proti sériím, ale vždycky jsem radši, když každý díl je uzavřený příběh. U neukončených totiž hrozí dvě nebezpečí - česky je nikdy nikdo nedovydá, nebo je případně autor ani nedopíše (občas i obojí najednou, viz třeba Cardův "Alvin Tvůrce").

ad 3) V podstatě viz výše.

To závisí od autorovho štýlu. Ak je čítavý, tak chcem veľa. Veľmi veľa. Neprekážajú mi odbočky ba ani chvíle ničnediania, naopak, počas nich sa môžem pokochať autorovým svetom. Ak je kniha veľmi dobrá, normálne mám stres z toho, ako málo strán mi už zostáva do konca. V takom prípade sú existujúce pokračovania úľava. Ak to až také dobré nie je, pokračovania mi neprekážajú, no som rada, ak prvá kniha pôsobí uzavreto sama osebe a nemusí ma trápiť, že nemám chuť čítať zvyšok. Ako však sledujem komentáre iných užívateľov, prekvapuje ma, koľkokrát chcú nejakú knihu škrtať. Ja takmer nikdy nepožadujem škrtanie, ale naopak, pridávanie. Krátke knihy sú často (nie vždy) nevyvážené, jednostranne zamerané, plytké, neuspokojivo vysvetľujúce a nedostatočne uzavierajúce.

Na druhej strane, u debutanta by som bola asi opatrnejšia a pred pridlhou knihou sa mala na pozore. Ale to aj u autora, ktorý nemusí byť debutant, no pre mňa je neznámy. Aj keď vodu kážem a víno pijem, lebo ja osobne som debutovala s najdlhším z mojich rukopisov, ku ktorému som navyše (ako k jedinému) v čase prvého vydania písala aj pokračovanie...

Inak, nemať čas na knihy je výhovorka, maskované vyhlásenie, že človeka knihy (príliš) nezaujímajú. Ja mám štyri zamestnania a veľkú domácnosť so záhradou na krku, ale dajte mi dobrého autora a pokojne sa pustím aj do päťdesiatlógie. A najviac ma rozosmutnia ľudia, ktorí tvrdia: "Ja nemám čas čítať sériu Harry Potter alebo Hra o tróny, daj mi filmy, nech viem, o čom to je." Nuž, milý nečitateľ, to z filmov nezistíš (sú úplne iné)...

Pro vyhodnocení ankety by ještě bylo dobré, aby se odpovídající přiznali, kam patří. Je dobrá otázka, zda dochází ke generační změně, nebo existuje víceméně konstantní dělení populace na knihomoly a normální (i řada lidí z mé generace nečetla vůbec nebo jen krátké jednoduché příběhy).

Já jsem dinosaurus, který se v dětství naučil číst nezkrácené Verneovky, takže mi na délce nezáleží, pokud má autor pořád co říct. Pána prstenů považuji za de facto jednohubku. První díly Hry o trůny jsem četl na posezení, protože měly spád a řád :-).

Myslím, že tohle je konstantní. Přibližně před sto dvaceti lety se začalo hořekovat "Mladí nečtou, protože furt jen chodí do kina", před šedesáti "Mladí nečtou, protože furt jen čumí na televisi", před třiceti "Mladí nečtou, protože furt jen hrajou počítačové hry". Osobně mám za to, že podíl čtenářů a nečtenářů v populaci je celou dobu stejný... (A, což je smutné, že opravdoví čtenáři byli vždycky v menšině.)

Přidat komentář