Nedávno som dočítal knihu Malý bratr od Coryho Doctorowa (len pripomeniem, že značná časť redakcie Sardenu ju považuje za najlepšiu knihu minulého roku). Citát na obálke hovoril o „znepokojivej vzbure počítačovej generácie“. O pár dní nato som zapol správy a vidím, že v uliciach je množstvo mladých ľudí a hádžu banány a vajíčka na Úrad vlády Slovenskej republiky i Prezidentský palác...
Uplynulý rok bol plný očakávaní, no Titáni ani princovia veľa vody, respektíve perzského piesku, nenamútili. O to viac vystúpili do popredia chuťovky kombinujúce žánre. A ľudia na ne až prekvapivo dobre reagovali, ako keby ani nešlo o filmy pre náročnejšieho diváka...