Julio Fernández

César sa zobudí, vstane z postele, umyje si zuby a ešte pred odchodom z bytu láskyplne zakryje spiacu ženu. Ide do práce. Pracuje ako vrátnik v tom istom dome, kde býva. Jeho práca je monotónna, ale jeho napĺňa. Veď koho by nebavilo spoznávať ľudí? Problém je trochu v tom, že vyššie spomenutá posteľ, zubná kefka, byt ani žena nie sú tak úplne jeho.