Tak ako sama čepeľ podnecuje k násilným činom, tak aj samotný majetok a jeho ochrana láka zlodejov. Adrenalín, napätie, test šikovnosti a prefíkanosti, možnosť predviesť sa, to všetko je pre zlodeja dôverne známe a príťažlivé ako telo milenky. A priznajme si, o samotné obohatenie sa ani tak veľmi nejde. Pochopia to len tí, čo niečo ukradli.
Stross pak možná jen přátelsky dodává: Je těžké to přiznat, ale myslím, že je v tomto směru lepší než já sám. A Kvantový zloděj je nejlepším SF debutem, který jsem za mnoho let četl.
Už několikrát mě napadlo, jestli existuje „ztracený vývojový mezistupeň“ mezi hard sci-fi padesátých a šedesátých let a kyberpunkem. Nic, co by si tohle označení zasloužilo, jsem v sedmdesátých letech nenašel. A možná nenašel ani Paul Melko a pokusil se něco takového napsat v novém tisíciletí. Takovou podvrženou fosilii.
Elizabeth Bearová svojím debutom vzbudila nielen veľkú pozornosť, ale aj očakávania, ktorým som sa ani ja nevyhol. Román Zakalená bol podobný zahájeniu šachovej partie, jednotlivé figúrky a motívy postupne zaujímali pozície a vyčkávali na účinkovanie v strednej hre, druhej časti s názvom Zjizvená. Nenápadný úvod sa môže zmeniť vo veľkolepú science fiction, avšak nie každé káčatko vyrastie v prekrásnu labuť. Podarilo sa Bearovej naplno využiť potenciál príbehu?