Golden Dog

Krysy sa väčšine ľudí hnusia. Žijú na špinavých miestach, v stokách, starých domoch, no stále je to tam, kde sú nablízku ľudia. Šíria obavy z chorôb a mnohí sa boja ich agresivity. Názov zbierky hororových poviedok Jiřího Sivoka je preto veľmi priliehavý. Aj strach, hrôza a hnus žijú ruka v ruke s nami, ukryté niekde blízko, v tieňoch a pivniciach. Objavia sa vždy, keď ich nečakáme a naše podvedomie nám bojazlivo šepká, že sa to nemusí skončiť práve dobre...

Oči sú vraj oknom do duše. Čím je potom zrkadlo? Oknom do ďalšieho sveta či vesmíru? Možnože iba spája náš svet so svetom niekoho iného, temného, zlého, kto čaká na príležitosť, aby sa mohol vrátiť a pomstiť sa.

Do smrti daleko – další humorná jízda Michala Březiny v recenzi spisovatelky Kristiny Haidingerové.

Jedného dňa sa trpaslíci rozhodli využiť všetky vymoženosti a bonusy pohodlného ľudského života a presunuli sa z lesov do miest. Hoci sú vývojovo niekde medzi človekom a lesnou hubou, ľudstvo sa prekonalo a zrovnoprávnilo ich. Dnes sú súčasťou spoločnosti, prepchávajú potrubia, odvádzajú dane a žijú svoje obyčajné životy. Na papieri. Pretože stále je dosť takých, ktorí majú trpaslíkov radšej zo sadry alebo v rozprávke...

Smrť nás sprevádza celým životom. Niekto umiera, niekto sa rodí. No nielen smrť je obsahom zborníka Umrlčí věnec, zloženého z prác starších českých poetov. Je to aj strach, záhady, neznámo a tragédie, čo sa u zbierky hororových básní a balád samozrejme očakáva. Že vám horor a starí básnici nejdú dohromady? Poďte sa sami presvedčiť, že to spojenie je úplne prirodzené a veľmi osobité.

Hororových románov a antológií sa našťastie vydáva dosť, vďaka čomu srdcia fanúšikov tohto štýlu plesajú. Či už sú to spisovatelia zahraniční, či domáci, úroveň týchto dielok je stále vyššia. Znalci žánru pri mene Honza Vojtíšek spozornejú, pretože jeho práce znamenajú kvalitu. Pozrime sa teda, čo za knižočku pripravil v spolupráci s mladým autorom Ondřejom Kocábom.

Stáva sa pravidlom, že autori si občas odskočia zo svojho obľúbeného žánru niekam inam, aby si oddýchli, prípadne si splnili sny. Môžu nám potom vyrozprávať nečakané a pred svetom dlho ukryté príbehy, čo je len dobre. Jedným z takýchto autorov je aj Martin Štefko, ktorého román Mrtvé ženy je detektívka, spárená s thrilerom a chvíľkami dokonca čitateľa poteší aj hororovými prvkami.